nuda nudy ž. 1. ▶ dočasný duševný stav vyvolaný monotónnosťou al. nedostatkom podnetov, činnosti, rozptýlenia, prejavujúci sa nezáujmom, ľahostajnosťou, pasivitou, únavou, pocitom otupenosti, zbytočnosti, nespokojnosti, dlhá chvíľa: zaháňať nudu spomienkami, čítaním; uniknúť nude každodenného života; nepozná nudu; z nudy si obhrýza nechty; radosť je najlepším liekom proti nude; Pre niekoho je sloboda ničnerobenie (čiže potenciálna nuda) a nuda je zase potenciálna otrava duše. [L. Ťažký]; Odkedy nemal až toľko roboty, z nudy si vše pristavil k ohrade záhrady za mäsiarstvom rebrík a pozoroval z neho život v druhej záhrade. [L. Ballek]
2. ▶ nezáživné, jednotvárne podnety, ktoré nedokážu vyvolať záujem, vzbudiť pozornosť, nudnosť: odstrániť nudu z vyučovania; nudu nahradila hravosť; publikum zívalo od nudy; Tá [momentálna rozkoš] sa však často rýchle mení na nudu, fádnosť, ak nie na úzkosť, horkosť, nepríjemnosť alebo nepokoj, skrátka to, čo život otrávi, čo nemožno nazývať životom. [Anton Hlinka]
3. iba v prísudku al. vo vetnom základe ▶ vyjadruje nepríjemný pocit človeka al. stav prostredia naplnený prázdnotou, otupenosťou pri nedostatku podnetov, činnosti al. rozptýlenia, nudno: je tu n.; bola s ním n.; na hodinách slovenčiny nikdy nie je n.; matematika je n.; to bude opäť samá, úplná n.!; zdá sa, že predsa tu nebude až taká hrozitánska n.
◘ fraz. expr. umierať od nudy veľmi sa nudiť; zabíjať/zabiť nudu vypĺňať, vyplniť istý (nudný) čas nejakou činnosťou