novozákonný príd. týkajúci sa Nového zákona: n-é podobenstvá
novozákonný -ná -né príd.
novozákonný -ná -né príd. cirk. ▶ vzťahujúci sa na Nový zákon, druhú časť Svätého písma (Biblie) obsahujúcu spisy o činoch, učení, umučení a oslávení Ježiša Krista a o následnom vzniku a pôsobení Cirkvi i o spásnych účinkoch Ježiša Krista na ľudí; vyskytujúci sa v Novom zákone; súvisiaci s Novým zákonom, novozmluvný: novozákonné spisy, biblické texty, evanjeliá, podobenstvá; svedectvá o novozákonnom zjavení; n. príbeh o vzkriesení Lazára; úryvky z novozákonných apoštolských listov; druhé liturgické čítanie býva z novozákonných kníh; obrazy s novozákonnými námetmi; n. biblista zaoberajúci sa Novým zákonom; novozákonné bádanie; Novozákonné kresťanské mená doteraz patria k najpoužívanejším rodným menám, hoci každé storočie malo svojich favoritov. [KN 2001]
novozákonný príd. bibl. týkajúci sa Nového zákona, vyskytujúci sa v Novom zákone: n-é podobenstvo, n-é zjavenie
novozákonný príd bibl vzťahujúci sa na Nový zákon, súvisiaci s Novým zákonom: (starozákonní kňazi) který sťín bili Kristowích nowozákonních; o nastaweném od Krista pokáňú, gakžto nowozákonnég swátosťi (BN 1796); tento swatek negstarssy gest mezi wssemy ginjmj swatky nowozakonnjmi; učjtele nowozakonnj y starozakonnj (CS 18. st)