novovymenovaný príd. práve, nedávno al. znova vymenovaný: n. minister
novovymenovaný -ná -né príd.
novovymenovaný -ná -né príd. ▶ práve, nedávno ustanovený, vymenovaný do funkcie, do úradu; syn. novoustanovený: n. minister, premiér; n. rektor univerzity, biskup; novovymenovaní profesori, veľvyslanci, sudcovia; novovymenovaní predstavitelia štátnej správy; novovymenované grémium; Mišo sa cítil ako novovymenovaný cisársky šéfkuchár. [A. Ferko]
novovymenovaný príd. práve, nedávno vymenovaný: n. minister, vyslanec