novousadlík -a mn. -ci m. kto sa usadil na novom mieste, nový obyvateľ: integrácia n-ov
novousadlík -ka pl. N -íci G -kov m.
novousadlík -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ kto sa usadil na novom mieste, nový obyvateľ, prisťahovalec; op. starousadlík: európski novousadlíci na americkom kontinente; vzťahy medzi novousadlíkmi a starousadlíkmi; ešte vždy ho pokladajú za novousadlíka; veľkú časť obyvateľstva obce tvoria novousadlíci; V 18. storočí obývali priestory jezuitského kláštora krátky čas nemeckí novousadlíci, ktorí prišli do Nižnej Myšle. [VNK 2001]
novousadlík, -a, mn. č. -ci m. človek osadený na novom meste