novotvar -u m.
1. lek. nový (chorobný) útvar, nádor
2. lingv. novoutvorený jazykový prostriedok (slovo, tvar, väzba), neologizmus
novotvar -ru L -re pl. N -ry m.
novotvar -ru L -re pl. N -ry m. 1. ▶ novovzniknutá, novoutvorená forma, nový tvar, nový útvar; niečo zmenené, nové, doteraz nejestvujúce (v rozličných oblastiach): zaujímavý, nepravidelný n.; štátny, politický n. nezvyčajné zoskupenie štátov, politických strán; vznikajú novotvary filmového jazyka; mnohé nadstavby domov sú riešené ako novotvary; architekt vstúpil do historického prostredia novotvarom; vyššia stredná vrstva a vrstva nezamestnaných sú po roku 1989 novotvarmi v slovenskej spoločnosti; pamiatkari nad týmto novotvarom, sochou zo zoťatej lipy, privierajú oči 2. ▶ novoutvorený jazykový prostriedok (tvar, slovo, slovné spojenie a pod.) na pomenovanie nového javu al. pojmu, neologizmus: slovný, jazykový n.; tvorba poetických novotvarov; Hollého sklon k novotvarom; tvoriť, vymýšľať, zachytávať expresívne novotvary; Rýmové novotvary okrem vskutku ojedinelých prípadov sú umelecky náročné. [J. Zambor] 3. anat., lek. ▶ chorobný útvar, ktorý vznikol nadmerným rastom tkanivových buniek na povrchu al. vnútri tela, nádor: zhubný, rakovinový n.; kostné novotvary; častý výskyt novotvarov na perách; znižovať riziko vzniku novotvarov v organizme; potvrdil sa nález, ktorý svedčí o novotvare; cesnak môže mať aj určitý profylaktický účinok pri tvorbe novotvarov
nádor chorobný útvar vzniknutý nadmerným rastom tkaniva • novotvar: zhubný nádor, novotvar • odb. tumor • lek.: karcinóm • sarkóm (zhubný rakovinový nádor) • lek. myóm (nezhubný nádor)
novotvar 1. novoutvorený jazykový prostriedok (slovo, tvar, väzba) • neologizmus
2. p. nádor
novotvar, -u, 6. p. -e m. novovzniknutá, novoutvorená forma, nový tvar, nový útvar;
lek. chorobný útvar na tele ľudí al. živočíchov, nádor;
lingv. nové slovo, nový tvar, nová väzba, nový výraz v jazyku, neologizmus