novoklasicizmus -mu m. neoklasicizmus;
novoklasicistický príd.
novoklasicizmus -mu m.
novoklasicizmus -mu m. 1. lit., umen. ▶ súhrnné označenie rozličných umeleckých prejavov v literatúre a v umení z konca 19. a zo začiatku 20. stor. nadväzujúcich na antické umenie al. na umenie renesancie a klasicizmu, neoklasicizmus: stúpenec, presadzovateľ novoklasicizmu; typické žánre pre n. boli poviedka a novela 2. archit. ▶ štýl 19. a 20. stor. čerpajúci zo vzorov antickej architektúry a antického umenia a pridŕžajúci sa klasicistických vzorov, neoklasicizmus: kostol, kaštieľ z obdobia novoklasicizmu; architekta ovplyvnil n.
novoklasicizmus -mu m. ‹l› archit., umel.
1. (od polovice 18. stor.) smer rozvíjajúci základné zásady klasického umenia staroveku, neoklasicizmus 1
2. smer začiatku 20. stor. nadväzujúci na problematiku novoklasicizmu 1 a novo ju riešiaci, moderný klasicizmus;
novoklasicistický príd. neoklasicistický
novoklasicizmus, -mu m. lit., výtv. smer z konca XVIII. a začiatku XIX. stor. dávajúci prednosť antike pred barokom; obnovený klasicizmus, neoklasicizmus