novoklasicizmus -mu m. neoklasicizmus;
novoklasicistický príd.
novoklasicistický [-t-] -ká -ké príd.
novoklasicistický [-t-] -ká -ké príd. 1. lit. ▶ súvisiaci s novoklasicizmom, napodobňujúcim antické umenie al. umenie renesancie a klasicizmu, neoklasicistický: novoklasicistická poviedka, novela 2. archit., výtvar. ▶ súvisiaci s novoklasicizmom, štýlom 19. - 20. stor. čerpajúcim zo vzorov antickej architektúry al. výtvarného umenia renesancie a klasicizmu; majúci znaky novoklasicizmu, neoklasicistický: n. vplyv; novoklasicistické plastiky a maľby; n. nábytok; budova v novoklasicistickom štýle; n. maliar, sochár tvoriaci v duchu novoklasicizmu
novoklasicizmus -mu m. ‹l› archit., umel.
1. (od polovice 18. stor.) smer rozvíjajúci základné zásady klasického umenia staroveku, neoklasicizmus 1
2. smer začiatku 20. stor. nadväzujúci na problematiku novoklasicizmu 1 a novo ju riešiaci, moderný klasicizmus;
novoklasicistický príd. neoklasicistický