novodobý príd. týkajúci sa novej doby, súčasný; moderný: n-é dejiny umenia, n. človek
novodobý -bá -bé príd.
novodobý -bá -bé príd. ▶ súvisiaci s novou dobou, s novými časmi; majúci znaky dnešnej doby, súčasnosti; pochádzajúci z dnešných čias, zo súčasného obdobia, súčasný, moderný: novodobá história, éra krajiny; novodobé dejiny; n. človek, mysliteľ; novodobé stavby; novodobé výtvarné umenie; vznik novodobého divadla; novodobá civilizácia, choroba; novodobé objavy, poznatky; novodobé olympijské hry; novodobá žena; n. fenomén; novodobé otroctvo, otrokárstvo trestný čin, pri ktorom pod hrozbou násilia je obmedzená niečia osobná sloboda al. zdravie, a to núteným poskytovaním sexuálnych služieb, nútenou prácou a pod., obchodovanie s ľuďmi; v 18. a 19. storočí sa postupne formoval n. slovenský národ; Neznášam novodobých zbohatlíkov. Chýba im noblesa. [D. Mitana]; Brazílske Rio de Janeiro je jeden z novodobých divov sveta. [NB 2007]
moderný 1. vyhovujúci požiadavkám dneška; práve prebiehajúci (op. zastaraný) • súčasný: zložitosť moderného, súčasného sveta (op. minulého); výstava moderného, súčasného umenia (op. starého, starobylého); vybavenosť pracoviska súčasnou technikou • dnešný • terajší (op. včerajší, minulý): rád počúva dnešnú hudbu; dnešná, terajšia podoba školstva • nový (op. starý): moderný, nový vek • novodobý • novoveký (týkajúci sa súčasnosti): nároky novodobého človeka stúpajú; moderné, novoveké dejiny • hypermoderný • supermoderný • ultramoderný (zdôrazňujúci modernosť, súčasnosť): hypermoderné, supermoderné stroje; supermoderné, ultramoderné umenie • priekopnícky • pokrokový • progresívny • avantgardný • avantgardistický • kniž. pioniersky (ktorý predstavuje pokrok, usiluje sa o pokrok; op. reakčný, spiatočnícky): pokrokové, priekopnícke názory; progresívne, pionierske metódy práce; pokrokový, avantgardný smer v umení • hovor. novotný • zastar. novosvetský
2. vyhovujúci požiadavkám panujúceho vkusu, dobovo obľúbený, používaný (op. zastaraný) • módny: kúpiť si moderný, módny klobúk • súčasný: oblečený v súčasnom štýle • terajší • dnešný: terajšie, dnešné smery v hudbe • hypermoderný • supermoderný • ultramoderný (prepiato moderný): hypermoderné, supermoderné, ultramoderné účesy • avantgardný • avantgardistický (predbiehajúci svoju dobu): avantgardné obrazy
novodobý p. moderný 1, súčasný 1
súčasný 1. ktorý sa vzťahuje na súčasnosť; ktorý jestvuje teraz, v prítomnosti • dnešný • terajší: súčasný, dnešný, terajší pohľad na históriu; súčasná, dnešná, terajšia generácia • momentálny • zastar. momentánny • kniž. prítomný (jestvujúci v danom okamihu, práve teraz): momentálny, prítomný stav • moderný (op. zastaraný): moderný spôsob života; moderné druhy umenia • novodobý • nový • novoveký (op. starý): novodobé, novoveké svetové dejiny; novodobá, nová veda; nový vek
2. ktorý prebieha naraz s iným, súčasne • súbežný • paralelný: súčasný, súbežný vývin; paralelné premietanie niekoľkých filmov • synchrónny • synchronický (op. diachrónny, diachronický): synchrónny, synchronický priebeh zmien • simultánny: simultánne rozzvučanie niekoľkých nástrojov
3. p. súveký
novodobý príd. vyznačujúci sa charakterom novej doby, pochádzajúci z novej doby, moderný, novoveký, súčasný: n-é dejiny; n-é umenie; n-á technika; n. objav