nový príd.
1. kt. práve, nedávno vznikol, op. starý: n-é šaty, sídlisko, najnovšia móda, n-á úroda; n-é zemiaky rané; n. mesiac nov; n-é korenie sušené bobuľky stredoamer. stromu pimentovníka pravého, bot. Pimenta; expr. novučičký n. úplne nový; v geogr. názvoch: N-é Zámky
2. iný ako dosiaľ, predtým nejestvujúci, op. starý: prísť na n-é pracovisko, n-é metódy práce, začať n. život; N. rok deň 1. januára
3. nasledujúci po predchádzajúcom, ďalší: v n-om roku to napravím; mať n-é správy, načerpať n-é sily, napísať n-ú knihu; čo (máte) n-é? zdvorilostná otázka; N. zákon časť Biblie
4. súčasný, novodobý, moderný, op. starý: n. vek, n-á doba, výchova n-ého človeka; N. svet Amerika vo vzťahu k Európe
● expr. dívať sa, hľadieť ako teľa na n-é vráta začudovane; (vidieť niečo) v n-om svetle inak ako doteraz; hľadať n-é cesty iné riešenie; robiť niečo po n-om ináč ako doteraz; n-é vetry vejú, dujú zmenili sa pomery; nič n-é pod slnkom všetko sa iba opakuje; n-á metla dobre zametá, metie nový pracovník býva horlivý;
novo prísl.: pôsobiť n.; n. postaviť, n. objaviť (od)znova;
novosť -i ž.: n. zážitkov novota (význ. 1)
nanovo, obyč. pís. na novo prísl.
novo prísl.
nanovo, obyč. pís. na novo prísl. ▶ so zopakovaním deja, stavu, činnosti a pod. od jeho začiatku ešte raz, opäť; syn. znova, odznova: začať, skúšať, urobiť niečo n.; na novo definovať pojem; rozmontoval a n. zložil prístroj; boje vypukli na novo; Iba krajina, krajina prahnúca, vždy nanovo rozrytá, krajina dobrá, zostáva. [J. Buzássy]; Bolo azda správne vrátiť sa nanovo k východisku a ešte raz začať s celým zaznamenávaním. [E. Farkašová]
novo prísl. 1. ▶ inak ako dosiaľ, iným, novým spôsobom, novou metódou: n. sa konštituujúce odbory; n. sa formujúci európsky priestor; dohodnúť sa na n. vypracovanom návrhu; n. a správnejšie formulovať poučku; použiť n. profilované nosníky; zákon n. upravuje zvýšenie dane; dieťa má prirodzené sklony vidieť svet objavujúco, n. a čisto; vlastným vtipným komentárom uzavrie článok tak novo a pokrokovo razantne, že v hociktorých novinách si môžu od radosti prsty oblizovať [P. Jaroš]; Vydavatelia pochopili, že by bola márna snaha novo, lepšie ilustrovať Švejka, než to pred dávnymi rokmi urobil Josef Lada. [NP 1982] 2. 2. st. novšie charakteristicky pre niečo nové, novoupravené, novourobené, čo sa vyznačuje novotou, novosťou: dom pôsobil čisto a novšie ako naposledy; Ešte aj vzduch, ktorý som dýchal, páchol synteticky, novo. [M. Hvorecký] zvláštne; Zvonica dostane nový šindeľ i náter, aby vyzerala rovnako novo a upravene ako dom smútku. [MY 2008]; porov. i ↗ novšie, najnovšie
de novo [dé -vó] ‹l› biol. vznik de novo znova, od začiatku, nie delením, bez vzťahu materského a dcérskeho útvaru
novo- ‹l› v zloženinách prvá časť s významom nový, neo-; v niektorých prípadoch možno chápať ako zloženinu so slovenským nový
novo prísl. na nový spôsob; odnova: popri škole, pekne, novo a moderne vystavanej (Tim.); Jilemnický novo objavil slovenského pracujúceho človeka. (Min.)
nove- p. novo-
novo p. nový