novinár -a m. kto pracuje autorsky a redaktorsky v novinách, časopisoch, žurnalista;
novinárka -y -rok ž.;
novinársky príd. i prísl.: n. štýl práce
● expr. n-a kačica nepravdivá, senzačná správa;
novinárstvo -a s.
1. činnosť, povolanie novinára
2. teória a prax tejto činnosti; odbor na vys. škole, žurnalistika: katedra n-a
novinár -ra pl. N -ri m.
novinár -ra pl. N -ri m. ▶ tvorivý pracovník zamestnaný v redakcii novín al. časopisu; spolupracovník tlače, tlačových agentúr, redakcií rozhlasu a televízie, ktorý zisťuje, zbiera, overuje a šíri informácie rozličného charakteru, žurnalista: dobrý, skúsený n.; nezávislý, investigatívny n.; dotieraví, zvedaví, senzáciechtiví novinári; akreditovaní, zahraniční novinári; motoristický, športový, filmový n.; asociácia, syndikát novinárov; odpovedať na otázky novinárov; Vyhýba sa rozhovorom s novinármi, nerád dáva interview, nemá rád publicitu. [I. Izakovič] ▷ novinárik -ka pl. N -ikovia/-ici m. zdrob. iron.: bulvárny n.; samoľúby novinárik [P. Andruška]; Či je embryo ľudskou bytosťou alebo nie, nerozhodne, našťastie, dáky novinárik. [Anton Hlinka]; novinárka -ky -rok ž.: jedna z najznámejších novinárok; chcela byť novinárkou; Začínala som ako novinárka píšuca o reklame. [HN 2008]
novinár kto pracuje autorsky a redaktorsky v oznamovacích prostriedkoch • žurnalista: nezávislý novinár, žurnalista • publicista (kto sa venuje publicistike)
novinár, -a m. literárny pracovník prispievajúci do novín; pracovník zamestnaný v redakcii novín al. časopisu, žurnalista: zahraniční n-i;
novinárka, -y, -rok ž. novinársky príd. i prísl.: n. článok, príspevok; n. štýl, žargón; n-a zpráva, n-a kampaň; n. stánok predajňa novín;
novinárstvo, -a str.
1. činnosť novinára, žurnalistika;
2. teória a prax tejto činnosti ako predmet štúdia na vysokej škole;
3. podnik dovážajúci, distribuujúci a predávajúci noviny
novinár i novinkár m. nov. žurnalista: Ke_ca stalo to ňešťasťé, že sa zabev, aj novinári k ňín prišli (Lapáš NIT); Na drustve bul dajaki novinkar a śe pital, že jag gazduju (Sedlice PRE)
novinár, novinkár m kto rozširuje novosti, nové správy, udalosti, novinky: rumorum anceps: nowiňkar, klebetnjk, pletkar; gerulifigulus: nowinár (KS 1763); amans novorum, novarum rerum studiosus: nowinář (PD 18. st); -ka ž: nowinářka (PD 18. st); -stvo [-í] s rozširovanie novostí: ne wsse, co wjss neb zwjss, wyprawug, wyhybeg nowinařstwj (KrG 1704); novarum rerum studium: nowinářstwj (PD 18. st)