Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská un

nový príd.

1. kt. práve, nedávno vznikol, op. starý: n-é šaty, sídlisko, najnovšia móda, n-á úroda; n-é zemiaky rané; n. mesiac nov; n-é korenie sušené bobuľky stredoamer. stromu pimentovníka pravého, bot. Pimenta; expr. novučičký n. úplne nový; v geogr. názvoch: N-é Zámky

2. iný ako dosiaľ, predtým nejestvujúci, op. starý: prísť na n-é pracovisko, n-é metódy práce, začať n. život; N. rok deň 1. januára

3. nasledujúci po predchádzajúcom, ďalší: v n-om roku to napravím; mať n-é správy, načerpať n-é sily, napísať n-ú knihu; čo (máte) n-é? zdvorilostná otázka; N. zákon časť Biblie

4. súčasný, novodobý, moderný, op. starý: n. vek, n-á doba, výchova n-ého človeka; N. svet Amerika vo vzťahu k Európe

expr. dívať sa, hľadieť ako teľa na n-é vráta začudovane; (vidieť niečo) v n-om svetle inak ako doteraz; hľadať n-é cesty iné riešenie; robiť niečo po n-om ináč ako doteraz; n-é vetry vejú, dujú zmenili sa pomery; nič n-é pod slnkom všetko sa iba opakuje; n-á metla dobre zametá, metie nový pracovník býva horlivý;

novo prísl.: pôsobiť n.; n. postaviť, n. objaviť (od)znova;

novosť -i ž.: n. zážitkov novota (význ. 1)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nový; Nový rok (sviatok); novo prísl.; novosť ‑i ‑í ž.
Nový Ruskov ‑ého ‑a m.; Novoruskovčan ‑a mn. ‑ia m.; Novoruskovčanka ‑y ‑niek ž.; novoruskovský
Nový Sad ‑ého ‑u m.; Novosadčan ‑a mn. ‑ia m.; Novosadčanka ‑y ‑niek ž.; novosadský
Nový Salaš ‑ého ‑a L ‑om ‑i m.; Novosalašan ‑a mn. ‑ia m.; Novosalašanka ‑y ‑niek ž.; novosalašský
Nový Tekov ‑ého ‑a m.; Novotekovčan ‑a mn. ‑ia m.; Novotekovčanka ‑y ‑niek ž.; novotekovský
Nový Zéland ‑ého ‑u m.; Novozélanďan ‑a mn. ‑ia m.; Novozélanďanka ‑y ‑niek ž.; novozélandský
Nový Život ‑ého ‑a L ‑om ‑e m.; Novoživotčan ‑a mn. ‑ia m.; Novoživotčanka ‑y ‑niek ž.; novoživotský

nový nová nové 2. st. novší príd.


Nový Zéland Nového Zélandu m.

nový nová nové príd. 1.ktorý predtým nejestvoval, ktorý práve al. pred krátkym časom vznikol, bol postavený, utvorený, zhotovený, vynájdený al. sa v blízkej budúcnosti bude stavať, utvárať, zhotovovať a pod.: postaviť n. hotel, nové obchodné centrum; vznikne tu nové sídlisko; presťahovať sa do nového domu; dať do používania n. úsek diaľnice; na mieste starého mosta chcú postaviť n. most; chystá sa premiéra nového filmu; vydať n. album skupiny; používať n. počítačový program; zavádzať nové informačné technológie; uviesť na trh n. liek, výrobok; vyšľachtiť novú odrodu pšenice; založiť novú politickú stranu; v Afrike vznikol n. štátbibl., cirk. Nový zákon, Nová zmluva druhá časť Svätého písma (Biblie) obsahujúca spisy o činoch, učení, umučení a oslávení Ježiša Krista a o formovaní a pôsobení Cirkvi i spásnych účinkoch Ježiša Krista na ľudí (Evanjeliá, Skutky apoštolov, Listy, Zjavenie apoštola Jána); lit. nový román nový typ románovej tvorby francúzskych spisovateľov v druhej polovici 20. stor., odmietajúcich psychologické analýzy a analýzy príčinných súvislostí, dívajúcich sa na život akoby len zvonku; div. nové divadlo francúzske divadlo 50. rokov 20. stor. popierajúce dovtedajšie tradície, antidivadlo, absurdné divadlo; potrav. nové korenie nedozreté sušené plody stromu pimentovníka lekárskeho Pimenta officinalis; geogr. Nová Guinea ostrov v Melanézii severne od Austrálie rozdelený medzi Indonéziu a Papuu-Novú Guineu; Nová zem súostrovie v Severnom ľadovom oceáne patriace Rusku; geogr., polit. admin. Nový Zéland súostrovie na južnej pologuli, juhovýchodne od Austrálie; konštitučná monarchia, člen (britského) Spoločenstva; Nová Kaledónia ostrov v juhozápadnej časti Tichého oceánu, východne od Austrálie; zámorské autonómne územie Francúzska; polit. admin. Nové Mexiko členský štát USA; Nové Škótsko provincia na východe Kanady; hist. Nové Anglicko historické územie na severovýchode USA zahŕňajúce niekoľko súčasných štátov
2.ktorý bol práve al. pred krátkym časom nadobudnutý a doteraz nepoužívaný, nenosený; op. starý: obliecť si nové šaty, novú košeľu; prísť v novom klobúku; zariadiť kanceláriu novým nábytkom; vymeniť starú práčku za novú; Jednu papuľnatú paniu prekvapilo, že v kabáte, ktorý pred hodinou kúpila, našla vreckovku, nie novú a už použitú, preto zašla do obchodu, kabát vrátila a pýtala si druhý, lebo tento, podľa nej, už niekto nosil. [L. Ťažký]; Omínalo ho to, ako omína nová topánka, lenže nechcel, ani nemal kedy sa tým zapodievať. [K. Lászlová]; Aj u toho Polgára v záhrade len klebetia a jedna druhú ohurujú novým šatstvom a ďalším novým šperkom. [L. Ballek]
3.ktorý práve, nedávno pribudol, narástol a pod., mladý, svieži, čerstvý: nové výhonky; sýta zeleň novej trávy; ruža nasadila nové puky; strom vyháňa nové listy, konáre; na poškodenej koži narástla nová srsť; prípravok podporuje rast nových vlasov; za šesť hodín pripadlo 20 cm nového snehu; na cintoríne je n. hrob čerstvý
4. ▶ pochádzajúci z tohto roku, tohtoročný, mladý; op. starý: nová úroda jabĺk; nové víno; nové zemiaky a) tohtoročné b) skoré; sezónne zvýšenie cien novej zeleniny; výkup nového obilia
5. ▶ (o človeku, spoločenstve a pod.) ktorý nedávno prišiel do kolektívu, na pracovisko al. sa začlenil do istého spoločenstva, do rodiny, doteraz (často) inými nepoznaný, neznámy: n. člen rodiny, kapely, asociácie; nové členské krajiny EÚ; privítať nových pracovníkov firmy; do oddelenia nastúpila nová kolegyňa; máme nového učiteľa angličtiny; v triede pribudli dvaja noví spolužiaci; do mužstva prišli nové posily čerstvé; v dedine sú noví nedávno sa prisťahovali; V súbore sa objavili nové tváre. [V. Jamnická]; Vy ste ten nový. - Hm. [V. Bednár]
6.ktorý je pre niekoho neznámy, s ktorým nie je niekto oboznámený, a preto o ňom nič nevie, doteraz nepoznaný, nevyskúšaný, neosvojený, nezažitý: nastúpiť na nové pracovisko; zvykať si na nové prostredie; preberať nové učivo; osvojovať si nové slová; zažiť n. pocit šťastia; všetko bolo pre ňu nové; Pre Tomáša to bola nová udalosť v živote. [Ľ. Zúbek]; Veď ja riskujem viac ako vy, keď sa vypravím do neznámych morí a hľadám nové cesty! [V. Krupa]; Učia nás [naši rodičia] vedome aj nevedome rozlišovať nové vnemy, nové predmety aj nových ľudí v našom živote [InZ 2000]; Pracovala na rôznych miestach, zvládala nový jazyk. [DF 2001]
7.doteraz neznámy, len nedávno objavený, uvedený do života, do praxe: nové idey; nové umelecké smery; nové prúdy v súčasnom umení; predstaviť n. prístup, nové riešenie; využiť nové možnosti, poznatky; objaviť nové galaxie
8. 2. st. novší ▶ odrážajúci terajší stav, po ktorom iný (ešte) nenasleduje, aktuálny, posledný, čerstvý; op. starý: nové fakty, prieskumy, prognózy; prísť s novou informáciou; vypočuť si nové správy; zverejniť najnovšie údaje; dozvedieť sa najnovšie udalosti; prečítať si niečo v najnovšom čísle týždenníka; novšie výskumy priniesli pozoruhodné výsledky; predstaviť najnovší model autačo (máš, máte) nové, nového?, čo je u vás nové, nového? zdvorilostné otázky (obyč. pri privítaní medzi osobami, ktoré sa dlhšie nevideli)
9.ktorý nahrádza niečo predchádzajúce, iný ako doteraz; op. starý: nové pomery; nové pravidlá hry; n. pohľad na vec; prijať novú ústavu; utvoriť n. svetový rekord; vyskúšať n. postup liečby; odvčera sú nové ceny benzínu; má nové telefónne číslo; hľadať si nové zamestnanie; slovo nadobudlo n. význam; Dovolíš, aby sa tu zavádzali nové poriadky. [J. Kot]; Pre všetkých sa začne nová, tvrdá realita všedného dňa. [Anton Hlinka]
10. ▶ (o človeku) ktorý voľbou, výberom al. inou zmenou nahradil al. nahradí niekoho: n. majiteľ domu; voľba nového pápeža, prezidenta; nástup, zasadnutie novej vlády; predstaviť nového riaditeľa, nové vedenie podniku; rozhodovalo sa o novom trénerovi reprezentácie; našla si nového priateľa; Často sa totiž stáva, že práve pri svadbách sa nadväzujú nové známosti, aj vážne, ktoré sa zavŕšia sobášom. [Š. Janega]
11.ktorý sa očakáva ako lepší, iný ako doteraz, pozitívny (voči predchádzajúcemu stavu): začať n. život; nájsť n. zmysel života; stal sa z neho n. človek; svitla im nová nádej; neprinieslo to nič nové; Priznala som sa mužovi, že napriek všetkému, čo sa deje i stalo, cítim prílev novej sily, ako keby sa mi nanovo otvárali zmysly k plnej vnímavosti, akoby sa mi navrátilo čosi z mladosti. [H. Ponická]
12.ktorý nasleduje po predchádzajúcom, ktorý prichádza al. prišiel (v časovej postupnosti), ďalší, nasledujúci: n. ročník súťaže; nová divadelná sezóna; začiatok nového školského roka; pred nami je n. deň, n. týždeň; Vonku sa už iste brieždi a mesto sa prebúdza do nového rána. [D. Kováč]; Každý je zvedavý, čo ten nový rok donesie. [A. Bednár]Nový rok 1. január (prvý deň nového kalendárneho roka, slávený ako sviatok); nový mesiac nov
13.ktorý prichádza, objavuje sa, je ako ďalší v poradí: odkaz pre novú generáciu; nadväzovať nové priateľstvá; listovať v najnovšej knihe známeho autora; dostať novú šancu; popasovať sa s novou úlohou; pripravovať nové vydanie slovníka; vytvárať nové pracovné miesta; mať stále nové a nové požiadavky; vyvolávať nové spory; Čo hodina, to nová pätorka, čo predmet, to prísnejší učiteľ. [M. Zelinka]; Je to časť z množstva príležitostí, aké čakajú na nových absolventov stredných a vysokých škôl. [HN 2007] čerstvých, práve skončených
14. 2. st. novší ▶ (o čase) práve prebiehajúci, súčasný, novodobý, pokrokový, moderný; op. starý: nová epocha; nové, novšie, najnovšie dejiny; začiatok novej éry; nastali nové časy; je iná, nová doba; konflikt medzi starým a novým
15. po novom vo funkcii príslovkového určeniainak ako doteraz, iným, novým spôsobom: žiť po novom; myslieť po novom; riešiť niečo po novom; noví začali pracovať po novom [L. Ťažký]; Jednoducho povedané, dostali sme sa k novým, inšpirujúcim podnetom a chceli sme ich vyskúšať. Aj my sme sa chceli po novom pozrieť na svet. [P. Jaroš]
fraz. byť ako nový (o veciach) byť v dobrom stave, byť zachovaný; expr. hľadieť/dívať sa ako teľa na nové vráta pozerať hlúpo, nechápavo; dať niečomu novú tvár obnoviť, zmeniť, upraviť, zmodernizovať niečo; dostať nový šat/novú tvár (o budove, stavbe a pod.) byť obnovený, upravený, zmodernizovaný, obyč. na povrchu, zvonku; dujú/vejú nové vetry niečo sa mení v spoločnosti (obyč. k dobrému); nabrať nový dych získať silu na ďalšiu činnosť, vzchopiť sa, vzpružiť sa; [nie je to] nič nové pod slnkom je to už známa vec, známy fakt, nie je to nijaká novinka; nosiť v sebe nový život (o žene) byť ťarchavá, čakať dieťa; nová krv mladý človek, nová generácia; nový novučičký al. novučičký nový (pri zdôraznení) úplne nový, celkom nový; Nový svet americký kontinent (v prvých rokoch po jeho objavení); stavať/postaviť niečo do nového svetla podávať, objasňovať, podať, objasniť niečo po novom, z iného, odlišného hľadiska; začína sa písať nová kapitola začína sa niečo úplne iné, odlišné ◘ parem. nová metla dobre metie/zametá človek na novom mieste, v novej funkcii a pod. neraz prejavuje prehnanú horlivosť a iniciatívu; na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o skok dále v januári sa už začínajú predlžovať dni


Nový Ruskov Nového -va m. obec na východnom Slovensku v Trebišovskom okrese juhovýchodne od Trebišova;

Novoruskovčan, Ruskovčan -na pl. N -nia m.;

Novoruskovčanka, Ruskovčanka -ky -niek ž.;

novoruskovský, ruskovský -ká -ké príd.


Nový Salaš Nového -ša L Novom -ši m. obec na východnom Slovensku v okrese Košice-okolie juhovýchodne od Košíc;

Novosalašan, Salašan -na pl. N -nia m.;

Novosalašanka, Salašanka -ky -niek ž.;

novosalašský, salašský -ká -ké príd.


Nový Svet Nového -ta m. obec na západnom Slovensku v Seneckom okrese východne od Senca;

Novosvetčan, Svetčan -na pl. N -nia m.;

Novosvetčanka, Svetčanka -ky -niek ž.;

novosvetský, svetský -ká -ké príd.


Nový Tekov Nového -va m. obec na západnom Slovensku v Levickom okrese severozápadne od Levíc;

Novotekovčan, Tekovčan -na pl. N -nia m.;

Novotekovčanka, Tekovčanka -ky -niek ž.;

novotekovský, tekovský -ká -ké príd.


Nový Zéland Nového -du m. 1. geogr. ▶ súostrovie na južnej pologuli, juhovýchodne od Austrálie: pôvodní obyvatelia Nového Zélandu; vyrastať, žiť na Novom Zélande
2. ▶ štát na rovnomennom ostrove, konštitučná monarchia, člen (britského) Spoločenstva: vlajka, ekonomika Nového Zélandu
Novozélanďan -na pl. N -nia m.; Novozélanďanka -ky -niek ž.


Nový Život Nového -ta L Novom -te m. obec na južnom Slovensku v Dunajskostredskom okrese severozápadne od Dunajskej Stredy;

Novoživotčan, Životčan -na pl. N -nia m.;

Novoživotčanka, Životčanka -ky -niek ž.;

novoživotský, životský -ká -ké príd.

-ový/222864±14 1.07: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 197272±9 nový/37847 celkový/6348 svetový/4136 futbalový/3119 časový/2852 filmový/2005 športový/1992 hotový/1913 daňový/1884 kľúčový/1440 bankový/1203 pokutový/1146 jazykový/1137 (3318/130250)

-ový/222864±14 1.16: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 25250±5 nový/6767 futbalový/1100 hotový/933 športový/830 hokejový/724 filmový/664 svetový/498 tlačový/370 surový/338 marketingový/305 vojnový/287 bronzový/244 spolkový/240 (1110/11950)

-vý/395405±14 1.47: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 61429±5 no/6767 zveda/2756 ži/2224 zdra/2219 pra/1691 láska/1471 spravodli/1145 futbalo/1100 hoto/933 citli/870 zaujíma/861 športo/830 podozri/738 hokejo/724 trpezli/707 filmo/664 (1573/35729)

-vý/395405±14 1.58: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 254676±9 no/37847 celko/6348 zaujíma/4990 sveto/4136 pra/3952 futbalo/3119 zdra/2884 časo/2852 ži/2574 filmo/2005 športo/1992 hoto/1913 daňo/1884 (3890/178180)

/3407478±3935 1.42: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 590600→588606
+1175
−929
starý/16007 mladý/15550 istý/14887 ročný/12936 bývalý/12733 dobrý/11788 svätý/11293→11470
+15
−37
slovenský/11111 schopný/9960 veľký/9267±490 malý/8843 spokojný/8096 nový/6767 hlavný/6317 šťastný/5960 celý/5790 ochotný/5579 milý/5542 americký/5364 vysoký/4625 český/4262 chorý/3503 ruský/3489 nemecký/3416 zodpovedný/3340 skúsený/2834 zvedavý/2756 zlý/2656 úspešný/2628 povinný/2404 hrdý/2385 bohatý/2324 verný/2254 živý/2224 zdravý/2219 britský/2145 silný/2109 obyčajný/2098 slobodný/2066 samotný/1969 ženatý/1951 súčasný/1894 vďačný/1886 policajný/1870 hladný/1817 plný/1766 pekný/1765 drahý/1716 pravý/1691 skvelý/1674 nezávislý/1648 smutný/1627 nadšený/1627 pokojný/1554 (6910/322447)

/3407478±3935 1.69: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 1526547→1526142
+2261
−2193
celý/63177 nový/37847 veľký/35521±829 dobrý/19501 slovenský/18108±460 minulý/16966 vlastný/12251 malý/12042 dlhý/9792±89 istý/8777 plný/8692 rovnaký/8200 starý/7685 dôležitý/7549 silný/7507 podobný/7378 obrovský/6800 vysoký/6711 voľný/6431 celkový/6348 hlavný/6219 (11377/1212640)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

aktuálny zodpovedajúci času, časovo vhodný (op. neaktuálny) • časový (op. nečasový): aktuálna, časová téma; aktuálny, časový filmživý (stále pôsobiaci, stále trvajúci): aktuálny, živý odkaz; živá problematikačerstvýnový (o čase): zdroj aktuálnych, čerstvých, najnovších správ, informáciínaliehavý (časovo dôležitý, neodkladný): prišli s aktuálnym, naliehavým problémom


budúci ktorý ešte len nastane, ktorý sa ešte len uskutoční (op. minulý) • nasledujúcinastávajúci (ktorý nastane, nasleduje v budúcnosti): na budúci, nasledujúci školský rok; budúca, nastávajúca manželkadruhýďalší (nie tento, ale iný po ňom): vyrieši sa to na druhý týždeň; už teraz myslí na druhé, ďalšie prázdniny, Vianocenový (op. starý): tešiť sa na nový, budúci život, domovpren. zajtrajší (op. dnešný, terajší): nádeje, výhľady zajtrajších dnízried. príduci: príduci pondelok


čerstvý 1. ktorý nedávno vznikol, ktorý bol vyrobený, získaný a pod. pred krátkym časom • svieži: čerstvá, svieža zelenina; čerstvé, svieže silypramenitýpramenistý (o vode vytekajúcej priamo z prameňa) • šťavnatý: čerstvá, šťavnatá zeleň, trávanový (op. starý): priniesť najnovšie správy; vrstva nového snehumäkký (o chlebe; op. tvrdý) • surový (o dreve; op. vysušený, suchý): surové doskyhovor. expr. novopečený: novopečený doktor, vodičpoet. čŕstvy (J. Kráľ)hovor. zastar.: frišnýfrišký: frišná pečienka, frišký púčikkraj. mladý: mladý chliebexpr.: čerstvučkýčerstvulinkýčerstvunkýčerstvušký

2. p. svieži 1, 2 3. p. rýchly


mladý1 1. ktorý je v začiatočnom, prvom období svojho života, vývinu; vzťahujúci sa na toto obdobie (op. starý) • nedospelý: mladý, nedospelý človek; mladý, nedospelý hlasmalýdetský (zhruba do 15. roku života) • nevyspelý: si ešte príliš malý na také problémy; má ešte detský výzorpejor.: sopľavýusmrkanýpren. expr. holobradý: všade za mnou chodil môj sopľavý, usmrkaný brat; je to ešte taký holobradý mládenčekkniž. útly (veľmi mladý): zomrel v útlom vekunestarýhovor. pomladší (pomerne mladý): ženil sa s nestarou, pomladšou susedounestarnúci (stále mladý): zachovať si mladý, nestarnúci zápalneskúsenýzačiatočnícky (bez skúseností dospelého veku): neskúsený, začiatočnícky pracovný kolektívexpr.: mladučkýmladuškýmladunkýmladulinkýmladučičký (veľmi mladý): mladučký, mladušký, mladunký pár; mladulinké, mladučičké šteniatkaexpr. primladý (príliš mladý): na lásku si ešte primladý

2. ktorý je príznačný pre mladosť (op. starecký) • mladistvýmladícky (o príslušníkovi mužského pohlavia): mladá, mladistvá tvár; mladícka postava; mladícka nerozvážnosťsviežirezkýpružný: má ešte stále svieži, rezký krok; mladé, pružné myslenie

3. ktorý vznikol pred krátkym časom (op. starý) • nový: mladé, nové víno; nový výhonoknezrelý (ktorý nemá znaky zrelosti): mladé, nezrelé drevo


moderný 1. vyhovujúci požiadavkám dneška; práve prebiehajúci (op. zastaraný) • súčasný: zložitosť moderného, súčasného sveta (op. minulého); výstava moderného, súčasného umenia (op. starého, starobylého); vybavenosť pracoviska súčasnou technikoudnešnýterajší (op. včerajší, minulý): rád počúva dnešnú hudbu; dnešná, terajšia podoba školstvanový (op. starý): moderný, nový veknovodobýnovoveký (týkajúci sa súčasnosti): nároky novodobého človeka stúpajú; moderné, novoveké dejinyhypermodernýsupermodernýultramoderný (zdôrazňujúci modernosť, súčasnosť): hypermoderné, supermoderné stroje; supermoderné, ultramoderné umeniepriekopníckypokrokovýprogresívnyavantgardnýavantgardistickýkniž. pioniersky (ktorý predstavuje pokrok, usiluje sa o pokrok; op. reakčný, spiatočnícky): pokrokové, priekopnícke názory; progresívne, pionierske metódy práce; pokrokový, avantgardný smer v umeníhovor. novotnýzastar. novosvetský

2. vyhovujúci požiadavkám panujúceho vkusu, dobovo obľúbený, používaný (op. zastaraný) • módny: kúpiť si moderný, módny klobúksúčasný: oblečený v súčasnom štýleterajšídnešný: terajšie, dnešné smery v hudbehypermodernýsupermodernýultramoderný (prepiato moderný): hypermoderné, supermoderné, ultramoderné účesyavantgardnýavantgardistický (predbiehajúci svoju dobu): avantgardné obrazy


neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy) • akýsinejakývoľajakýdajakýhovor.: voľákydákykniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladíkcudzízastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajinybezmennýanonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny) • nepoznanýneodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstraneidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvolatajomnýzáhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmotajnýskrytýutajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom miesteneistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistýnový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocitpoet. neznaný (Sládkovič)


nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvýsvieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrobnovoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákonnovoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúciamladý (napr. o víne): nové, mladé vínoranývčasnýskorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiakyhovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šatyneskúsenýnezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovníkneosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšaťexpr.: novučkýnovučičkýnovunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha

2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadkypriekopníckykniž. pionierskynovátorskýobjavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupynezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsobyavantgardnýavantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická módaďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechynadchádzajúcibudúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľbynepoznanýnevídanýneslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi

3. p. súčasný 1, moderný 1


súčasný 1. ktorý sa vzťahuje na súčasnosť; ktorý jestvuje teraz, v prítomnosti • dnešnýterajší: súčasný, dnešný, terajší pohľad na históriu; súčasná, dnešná, terajšia generáciamomentálnyzastar. momentánnykniž. prítomný (jestvujúci v danom okamihu, práve teraz): momentálny, prítomný stavmoderný (op. zastaraný): moderný spôsob života; moderné druhy umenianovodobýnovýnovoveký (op. starý): novodobé, novoveké svetové dejiny; novodobá, nová veda; nový vek

2. ktorý prebieha naraz s iným, súčasne • súbežnýparalelný: súčasný, súbežný vývin; paralelné premietanie niekoľkých filmovsynchrónnysynchronický (op. diachrónny, diachronický): synchrónny, synchronický priebeh zmiensimultánny: simultánne rozzvučanie niekoľkých nástrojov

3. p. súveký

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nový, 2. st. novší príd.

1. nedávno vytvorený, vzniknutý: n-á továreň, n-é bane, n-á chalupa, n-á stavba, n-á škola; n-á domácnosť; n. stroj, n-é mince, n-é šaty, topánky, najnovšia móda, n. zákon, n-é slovo; expr. nový novučičký, nový novučký; novučičký nový, novučký nový (pri zdôrazňovaní), niekedy (pri voľnejšom spojení) i nový, novučký a pod. (s čiarkou) úplne, celkom nový

hovor. nová metla dobre metie (prísl.) nový pracovník sa usiluje; expr. hľadieť (na niekoho, na niečo) ako teľa na nové vráta hlúpo, nechápavo;

2. iný ako dosiaľ, predtým neznámy, nevídaný, neexistujúci: n. pomer k práci, n. pohľad na vec, zavádzať n. poriadok, n. život, n-é pomery, ísť na n-é pracovisko, prísť do n-ého prostredia, poznať n. kraj, n-ých ľudí, niečo n-ého (n-é) povedať mnoho n-ého novosti; Marošovi je cesta celkom nová. (Ráz.) Dievke sa i nepáči nový tón. (Tim.)

vejú n-é vetry, n. vzduch víri zmenili sa pomery; van nového ducha (Vaj.) zmena pomerov; dať niečom n-ú krv obrodiť, oživiť niečo: hľadať n-é cesty iné riešenie, inú možnosť; vrhnúť n-é svetlo na niečo objasniť vec, problém iným spôsobom; stavať niečo do n-ého svetla, vidieť niečo v n-om svetle objasňovať vec, problém z iného hľadiska; začať niečo robiť (napr. hospodáriť) po n-om novým spôsobom; nie je nič n-ého nič sa nestalo, neprihodilo; nič n-ého pod slnkom nejde o nič zvláštného, neobyčajného; Čo máš (máte) nového? Čo nového? Čože tu (u vás) nového? otázka, ktorou sa pýtame na novosti (pri návšteve al. stretnutí);

3. nasledujúci po predchádzajúcom, po inom, opätovný, ďalší; nadchádzajúci, budúci: vydávať n-é rozkazy naraziť n. súdok piva; vyvolať n-é spory, n-á urážka, mať n-é trápenie, n. posmech, novšie a novšie zprávy; robí nové a nové pokusy (Kuk.); prípravy na n-ú svetovú vojnu; Náš otcovský múr je symbolom starej; nádejou novej slávy. (Vaj.); Staré hriechy — nové viny (prísl.) o opakovaní starých chýb;

4. čerstvý, mladý, nedávny: n. sneh, n-é zemiaky, n-é semeno, n-á slama, n-á tráva, n. chlieb, n-á úroda, n. pracovník, s n-ým elánom, s n-ou chuťou (do práce, do života), nabrať, načerpať n-é sily (n-ých síl) do ďalšej práce; úsvit n-ého dňa (Kuk.); n. rok nastávajúci, Nový rok 1. január; n. mesiac fáza mesiaca, v ktorej je mesiac obrátený k zemi neosvetlenou časťou, nov; pren. Slovensko v novom ráne doháňalo zameškané (Ráz.-Mart.) v nových, lepších pomeroch;

5. novodobý, moderný, súčasný: n-á technika, fyzika, n. vek, n-á doba, n-é časy, n-á éra; n. spoločenský poriadok; n-é myšlienky; kráčať s n-ým duchom; boj za n-ú dedinu, výchova n-ého človeka; Ja som človek nového času. (Jégé); n-á gréčtina súčasný grécky jazyk; n-á gotika smer v architektúre v XIX. stor.;

6. geogr. v miestnych al. iných, najmä zemepisných názvoch: Nové Mesto nad Váhom, Nové Zámky, Nový Zéland ostrov i štát; zastar. Nový svet pomenovanie Ameriky v prvých časoch po jej objavení; bibl. Nový zákon druhá časť biblie;

7. spodst. nový, -ého . zastar. drobná minca v rakúsko-uhorskej zlatej mene, grajciar: vyfajčil za päť nových trafiky (Vaj.)

nový príd.
1. csl ktorý práve vznikol, nedávno vytvorený al. použitý: Richtujú sa už do novieho (domu) po hoďiech (Dol. Lehota DK); Kod budež dobrí, kúpím ti novia šati (Rochovce ROŽ); Nové kolesá okúváme (Semerovo HUR); Maľi sme dva štránki nové upľecené, aj ti zebral (Podmanín PB); Maľi me tam jeden stružľak zo slami, no ta kedi novi bul (Brezina TRB); Nova (podkova) śe pribija ośem kľincami, stara śe pricahuje (Ľubotice PRE)
L. noví mesiac (Prievidza) - fáza mesiaca, nov; nová kila (Lipt. Lúžna RUŽ) - mlyn. drevená nádoba i dutá miera s obsahom okolo 45 litrov; novuo víno (Pukanec LVI), nové víno (Trakovice HLO) - mušt po vykysnutí, mladé víno; nová hu̯ava (Kuchyňa MAL) - viničný peň vypestovaný potápaním; novie krompľe (Detva ZVO) - rané; novučičkí noví (Lukáčovce HLO) - (zdôrazňujúce) celkom, úplne nový
F. co hledzíš jak tela na nové vráta?! (Kuchyňa MAL) - prekvapene, hlúpo, nechápavo; moje rukávce sa ešče aňi novíh ňezlaknú (Bošáca TRČ) - sú zachovalé, sú ako nové; keď na noví mesiac prší, buďe prša_dza mesiac (Blatnica MAR) - pranostika, dažde počas novu bývajú dlhotrvajúce
2. csl iný ako dosiaľ; predtým nejestvujúci: Zaveľa zme mi f kasárňi ňeboľi, iba čo zme sa prezľiekľi do noveho obľeku (V. Lom MK); Aľe ňevieťe čo je novuo? (Zvol. Slatina ZVO); Mladá nevesta niasla ze sebú aj živého kohúta, kerého poslala jej manka novej rodzine (Mestečko PCH); Ke_tam pridu, mlada śe muśi zvitac z novima rodičami (Rankovce KOŠ); Mi šebe mušeľi zvikac, na nove mesco, na novih ľudzi (Brezina TRB)
L. novuo ľeto (Mošovce MAR), nové leto (Červeník HLO, Slov. Grob MOD) - pestro ozdobená halúzka al. stromček, ktorá bola súčasťou jarných obradových obchôdzok; Noví rok (Ružindol TRN) - prvý deň v roku, 1. január
F. koj na Noví rog jasno, tag je f stodoläch tesno (Šivetice REV) - bude dobrá úroda
3. csl nasledujúci po predchádzajúcom, ďalší: Tá vitrvala do novéj cibuľe (Ležiachov MAR); Noušie a noušie chíri ňeprinášaľi ňidž dobruo (Králiky BB); Valiénki zimné boli, tí vidržali až do novích (Dechtice TRN); Vecka še kostki poviberaju a naberu še novi šľivki (Brezina TRB)
4. súčasný, moderný: Ščúl uš pri nofšém zme na oldomáš kúpili párki alebo salám a napéklo sa koláčóv aj pocherajóv (Smolenice TRN); To še už otviral tod novi švet (Brezina TRB)
5. v dvojslovnom názve rastliny: novuo ľetko (Žaškov DK) - jarná lúčna liečivá bylina so žltými kvetmi, bot. podbeľ (Tussilago); novučký i novučičký príd. expr. k 1: Na ten novučkí koberec ca aj bojín stupiť, abi son ho ňeušpiňila (Lapáš NIT); novučkí dom (Hor. Lehota DK); novučičkí dom (Mošovce MAR); novučičké auto (V. Bielice TOP)

nove, nové p. nový


novo p. nový


novosť p. nový


nový príd
1. kt. práve, nedávno, vznikol: o nowych wssech, ktere wnowie vstawugy (ŽK 1473); nowy rotthaus gest zbudowany (P. ĽUPČA 1566); Steffan Swecz ssindlja nowuo ze ssindlarouho humna byl pobral (KRUPINA 1675); aby w nowem hrncy se warili takowe zelini (PUKANEC 1787) v nepoužitom
L. na den Noweho leta (TRNAVA 1570) na Nový rok, 1. januára; cerimónie na Nowý rok (BN 1796) 1. januára; nova luna: nowy mesyc (KS 1763) nov; mesyc nowého obila; mesyc nowych úrod (KB 1757) mesiac abib zo starožidovského kalendára; w Nowem meste na Kisuczy (LIKAVA 1622) v K. N. Meste; Turek podtiahol k Nowim Zámkum (ORLOVÉ 1663)
2. iný ako dosiaľ, predtým neznámy: o nowych peniezych a o minczy: penize gmagi obnoweny byti (ŽK 1473); aby ten lyst a tu nowu donaty daly poprawyty (L. JÁN 1480 SČL); diwné gest to a nowé, nykdy neslýchané w panenstwý poroďiti (CC 1655); satanass običegne z nowú chitralosti a lstiwosti zaodenj se nawracuge (VP 1764)
F. musýss se w nowého člowěka oblecy (KO 1782) sa zmeniť
3. ďalší, nasledujúci: stal se gest pripadek meczy rychtarem nowym a starym (L. TRNOVEC 1576); pritele znameho, oddawna znaneho, pro noweho nenechass (BV 1652); kdiž sebe dite teto wecy wyswetlit dalo, pita se na nowe (ABC 1782); krw s. mučedlnikuw bila gakssto semeno, s ktereho nowy a nowy krestany se mnozily (SJ 18. st)
L. pryklady Stareho y Noweho zakona (BAg 1585) z biblie
4. novodobý, moderný: jermoky budeme drzaty wedle noweho kalendare (ŽIAR n. H. 1596) juliánskeho; vedle noveg mody teraišey (B. BYSTRICA 1704 E); subst n-é s
1. nová vec, predmet: interpolo: z starého nowé ďelám (KS 1763)
2. nová úroda: yakuo zbozya pan Isstwan Mytosska pozyczyawal aneb dawal na nowe, zyto-ly, czy pssenyczu (LIPTOV 1649) aby z novej úrody vrátili; lanskeho roku pred nowim, kdi woli pasol, Dorota w pacifikal bila ho (V. ČEPČÍN 1660)
3. nová zvesť, novina: (ľudia) noweho nicz neprinesly, o čem bich mal W. M. ugistity (KEŽMAROK 1668); -o, -e prísl
1. k 1: nove: nowo (DSL 18. st)
2. nanovo, znovu: wúle swé nowe zrownali (BR 1785); preto se nowe nakazuge a rozkazuge (NJ 1785-88); -osť ž vlastnosť nového: ostrihag se nepobožných rečj nowostj a naproti kladenj falessneho gmena umenj (DuR 1719); novitas: nowota, nowost (PD 18. st)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko NOVÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 117×, celkový počet lokalít: 47, najčastejšie výskyty v lokalitách:
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 15×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 14×;
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 8×;
CHRENOVÁ (obec NITRA), okr. NITRA – 5×;
ŠÍPKOV, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 4×;
BRODNO (obec ŽILINA), okr. ŽILINA – 4×;
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 4×;
BÁNOVCE NAD BEBRAVOU, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 3×;
LOVCE, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 3×;
NIŽNÉ RASLAVICE (obec RASLAVICE), okr. BARDEJOV – 3×;
...
V obci NOVÝ RUSKOV (okr. TREBIŠOV) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: ROMAN 21×; JURKOVÁ 21×; SERBINOVÁ 17×; JURKO 16×; SERBIN 16×; HARMADIOVÁ 15×; ŠTEFANKO 15×; HARMADI 15×; ROMANOVÁ 14×; FERJOVÁ 14×; MANTIČOVÁ 12×; MANTIČ 11×; FERJO 10×; BOROVSKÁ 9×; BOROVSKÝ 9×; PORHINČÁK 9×; ŠTEFANKOVÁ 8×; PORHINČÁKOVÁ 8×; LEŠKANIČ 8×; SABO 7×; ČIŽMÁR 7×; LEŠKANIČOVÁ 7×; PAVLÍKOVÁ 6×; SERBINČÍK 6×; PROKOPOVIČ 6×; GAŠPAR 6×; CAPOVÁ 5×; KOLESÁR 5×; SABOVÁ 5×; CAP 5×; BABIKOVÁ 5×; VARGA 4×; SERBINČÍKOVÁ 4×; HATRÁKOVÁ 4×; GAŠPAROVÁ 4×; LEŠČIŠINOVÁ 4×; LEŠČIŠIN 4×; VARGOVÁ 4×; GAJDOŠ 4×; GECIK 4×; BUKAJ 3×; KOLESÁROVÁ 3×; KAČMÁROVÁ 3×; MATTOVÁ 3×; TOTHOVÁ 3×; PAVLÍK 3×; FUDALA 3×; KRUPOVÁ 3×; KORBUĽÁKOVÁ 3×; DRAGULOVÁ 3×; GAŠPÁR 3×; DANCÁK 3×; CAPIKOVÁ 3×; ROSIPAJLA 3×; HUPCEJOVÁ 3×; DZIAKOVÁ 3×; ČONKA 3×; NAKATOVÁ 3×; PAVLIK 3×; HMURČÍK-SOLÁR 3×; PUŠKÁŠ 3×; PROKOPOVIČOVÁ 3×; PERHÁČOVÁ 3×; SIKORA 3×; KOVAĽOVÁ 3×; NEMEC 3×; NEMCOVÁ 3×; JAKAB 3×; PAVLIKOVÁ 3×; KRUPA 3×; ZAJAC 3×; GECIKOVÁ 3×; ANDRÁŠOVÁ 3×; CIFRANIČ 3×; ŽIGOVÁ 3×; TOMKOVÁ 3×; BOTKOVÁ 3×; BESSENYEYOVÁ 3×; FERKANIN 3×; RUSNÁK 3×; ŠVEC 3×; FUDALOVÁ 3×; PISIO 3×; LEVICKÝ 2×; FERKANINOVÁ 2×; BAJUS 2×; CHOMOVÁ 2×; LEHONČÁKOVÁ 2×; SERBINČIKOVÁ 2×; SABOL 2×; NAKATA 2×; PUŠKÁŠOVÁ 2×; KUDĽÁK 2×; VAŇOVÁ 2×; NOVOSAD 2×; MIHUC 2×; ČIŽMÁROVÁ 2×; OLŠAVSKÝ 2×; BESSENYEY 2×; BAJUSOVÁ 2×; BESLER 2×; ILUCOVÁ 2×; PORCHINČÁK 2×; CAPÍK 2×; DANCÁKOVÁ 2×; KUDĽÁKOVÁ 2×; CIFRANIČOVÁ 2×; PALACKÁ 2×; KOŽUCHOVÁ 2×; KOČIŠOVÁ 2×; FEDORKOVÁ 2×; KOHÚT 2×; HVASTA 2×; SALONTAJOVÁ 2×; FEDORKO 2×; ADAM 2×; KOPAS 2×; ZUZÍK 2×; KOPASOVÁ 2×; KOVALČIKOVÁ 2×; ČONKOVÁ 2×; ZAJACOVÁ 2×; FRÁGNEROVÁ 2×; KOŽUCH 2×; JACKO 2×; CAPIK 2×; CAPÍKOVÁ 2×; DRAGULA 2×, ...
V obci NOVÝ SALAŠ (okr. KOŠICE-VIDIEK) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: TOMKOVÁ 21×; TOMKO 17×; ŠTULLER 10×; ŠTULLEROVÁ 7×; URBAN 6×; URBANOVÁ 6×; JACKO 5×; VAVREK 5×; TKÁČIK 4×; KOPČO 4×; VAVREKOVÁ 4×; HUDÁK 4×; PETRUSOVÁ 4×; KACINOVÁ 3×; TKÁČIKOVÁ 3×; KOPČOVÁ 3×; SOCHOVÁ 3×; GEROČOVÁ 3×; TALABAJOVÁ 3×; MUNKOVÁ 3×; ADAMOVÁ 3×; HRIŠ 3×; GEROČ 3×; PERUNOVÁ 3×; PRESUĽOVÁ 3×; ŠKAPINCOVÁ 3×; ROLÍK 2×; GERHÁTOVÁ 2×; VEREBOVÁ 2×; ROLÍKOVÁ 2×; NOVÁK 2×; KÁLAI 2×; KACIN 2×; ADAM 2×; KÁLLAIOVÁ 2×; KURUC 2×; KALLAI 2×; HRIŠOVÁ 2×; NOVÁKOVÁ 2×; HREHÁČOVÁ 2×; ČIRIP 2×; PERUN 2×; DIBĎÁK 2×; HERTEĽ 2×; HERTEĽOVÁ 2×; JACKOVÁ 2×; PRESUĽ 2×; HUDÁKOVÁ 2×; IVAŇÁK 2×; HRADICKÝ 2×; DALEKOREJ 2×; PETRUS 2×; ĎALEKOREJOVÁ 2×; ČIRIPOVÁ 1×; KURUCOVÁ 1×; HUDAKOVÁ 1×; ŠKAPINEC 1×; PAVLÍK 1×; ANDIĽ 1×; KALLAIOVÁ 1×; TIMKO 1×; ONODY 1×; BARNOVÁ 1×; TOMANOVÁ 1×; TALABAJ 1×; IVAŇÁKOVÁ 1×; PAVLÍKOVÁ 1×; ANDREJČAK 1×; ONODYOVÁ 1×; ZUBKOVÁ 1×; KAŠELÁK 1×; KAŠELÁKOVÁ 1×; BITKA 1×; MIKITOVÁ 1×; KASARDOVÁ 1×; PALFIOVÁ 1×; KALAI 1×; ĎALEKOREJ 1×; ANDIĽOVÁ 1×; KÓŇA 1×; VEREB 1×; SOCHA 1×; BARNA 1×; PACHINGEROVÁ 1×; ANDREJČÁKOVÁ 1×; PERÚNOVÁ 1×; IGNÁC 1×; GERHÁT 1×; KÁLLAI 1×; KOMJATYOVÁ 1×; KÁLAIOVÁ 1×; MUNKA 1×; TKAČIKOVÁ 1×; IGNÁCOVÁ 1×; DVOROVÁ 1×; DIBĎÁKOVÁ 1×; GERHAT 1×; TIMKOVÁ
V obci NOVÝ TEKOV (okr. LEVICE) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: LAKATOŠ 25×; LAKATOŠOVÁ 22×; HRUŠKOVÁ 12×; HRUŠKA 12×; NAGYOVÁ 10×; PAPPOVÁ 10×; NAGY 9×; KUBINEC 7×; VRANOVÁ 7×; MIKULOVÁ 6×; MAĎAR 6×; UJHELYI 6×; SZÁRAZ 6×; VRANA 6×; PAPP 6×; DIBALOVÁ 6×; KULCSÁROVÁ 6×; HORVÁTH 6×; BENČOVÁ 6×; MIHÁLOVÁ 6×; HANO 5×; KUBINCOVÁ 5×; BICKA 5×; CHLPÍK 5×; STRIBULA 5×; RÁCZOVÁ 5×; KACIAN 5×; JANČOVÁ 5×; GRÁF 5×; GAJDOŠ 5×; BENKE 5×; ADAMČÍKOVÁ 5×; BERTA 5×; GRÁFOVÁ 4×; CHLPÍKOVÁ 4×; TAKÁCS 4×; KOVÁČ 4×; TAŇAŠI 4×; SÓLYA 4×; OČOVSKÁ 4×; STRUHÁR 4×; KOLLÁROVÁ 4×; PIATROVÁ 4×; SUCHÁ 4×; ANTAL 4×; UJHELYIOVÁ 4×; LOJEK 4×; PETERKOVÁ 4×; ADAMČÍK 4×; OČOVSKÝ 4×; BITTEROVÁ 4×; PÓKA 4×; GECOVÁ 4×; LUKY 4×; KLUČIAROVÁ 4×; MIHÁLKOVÁ 4×; RÁCZ 3×; MACHALA 3×; ČERNÁK 3×; BENČ 3×; BIRČÁK 3×; LIPÁR 3×; BOGYÓOVÁ 3×; SZÁRAZOVÁ 3×; DOMIN 3×; TANYASIOVÁ 3×; ADLER 3×; BACHANOVÁ 3×; VARGOVÁ 3×; STROŠKA 3×; ŠADLÁKOVÁ 3×; VANTROBA 3×; VÁLEZYOVÁ 3×; MAJOROVÁ 3×; GAJDOŠOVÁ 3×; ČIČÁKOVÁ 3×; KUNDAKER 3×; HORNIAK 3×; OMAMIKOVÁ 3×; VALO 3×; TAKÁČ 3×; KOVÁČOVÁ 3×; ČERNÁKOVÁ 3×; ČERNÁ 3×; LIPÁROVÁ 3×; KOLLÁR 3×; FOLTÁNOVÁ 3×; HORVÁTHOVÁ 3×; MARKO 3×; PELEŠ 3×; BARTOS 3×; TANYASI 3×; STRIBULOVÁ 3×; BIRČÁKOVÁ 3×; GABRHELOVÁ 3×; NÁRODA 3×; MOTKO 3×; KISSOVÁ 3×; GYURESKÓOVÁ 3×; MAĎAROVÁ 3×; GÁL 3×; KONCZOVÁ 3×; SZABÓ 3×; PÓKOVÁ 3×; BENKEOVÁ 2×; KOCKOVÁ 2×; FOLTÁN 2×; HRÍBIKOVÁ 2×; PALICOVÁ 2×; MOKOŠOVÁ 2×; GECO 2×; BOGYÓ 2×; MAHÚTOVÁ 2×; OBERTIKOVÁ 2×; TORMOVÁ 2×; KÁLMÁNOVÁ 2×; BEŇOVÁ 2×; JANČO 2×; ŠUMERAJOVÁ 2×; GÁLOVÁ 2×; ORAVCOVÁ 2×; ČERNÍK 2×; STÚPALOVÁ 2×; KANALOŠOVÁ 2×; POVAŽAN 2×; CAPALAJOVÁ 2×; GALÁDOVÁ 2×; VARGA 2×, ...
V obci NOVÝ ŽIVOT (okr. DUNAJSKÁ STREDA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: HORVÁTH 59×; HORVÁTHOVÁ 46×; NAGYOVÁ 43×; FARKAS 40×; NAGY 39×; FARKASOVÁ 35×; RIGÓOVÁ 28×; NÉMETH 27×; RIGÓ 26×; NÉMETHOVÁ 22×; SZABÓ 22×; VARGA 20×; MÉSZÁROSOVÁ 20×; RAJCSÁNYIOVÁ 19×; DANIS 18×; TÓTHOVÁ 18×; VARGOVÁ 18×; BOGNÁROVÁ 18×; RAJCSÁNYI 17×; KISS 17×; MÉSZÁROS 16×; BOGNÁR 15×; SZABÓOVÁ 15×; NYÁRSIK 15×; KISSOVÁ 15×; KUCZMANOVÁ 15×; DANISOVÁ 14×; BUDAYOVÁ 14×; BUDAY 13×; MÉRY 13×; KUCZMAN 13×; HOLOCSYOVÁ 12×; DEÁK 12×; CSÉFALVAYOVÁ 12×; TÓTH 12×; SÁRKÖZI 11×; SÁRKÖZIOVÁ 11×; MOLNÁR 11×; HOBOT 10×; RAZGYEL 10×; RÁCZ 9×; UJVÁRY 9×; NYÁRSIKOVÁ 9×; RÁCZOVÁ 9×; MÉRYOVÁ 9×; VÍGH 9×; RAZGYELOVÁ 9×; BITTERA 9×; BITTEROVÁ 9×; HOBOTOVÁ 9×; KOVÁCS 9×; VÍGHOVÁ 8×; MOLNÁROVÁ 8×; SKUBYOVÁ 8×; HOLOCSY 8×; BAZSALOVICS 8×; DANIŠ 8×; SKUBY 8×; KOVÁCSOVÁ 8×; DEÁKOVÁ 8×; MEZZEI 8×; BAZSALOVICSOVÁ 7×; BANKÓ 7×; OROŠOVÁ 7×; TAKÁCSOVÁ 7×; KIŠŠOVÁ 7×; UJVÁRIOVÁ 7×; KIŠŠ 7×; VÉGH 6×; BÖGIOVÁ 6×; KVARDOVÁ 6×; CSÉFALVAY 6×; OROŠ 6×; MEZZEIOVÁ 6×; SILL 6×; BOTHOVÁ 6×; BÖGI 6×; KOZICS 6×; SZÉNÁSI 6×; KOLLÁTH 6×; BALLOVÁ 6×; HEGYI 6×; SZLANICSKA 6×; PONGRÁCZOVÁ 5×; ÚJVÁRI 5×; SILLOVÁ 5×; TAKÁCS 5×; DUDUCZ 5×; SZÉNÁSIOVÁ 5×; FEKETE 5×; DANIŠOVÁ 5×; LENGYEL 5×; STIM 5×; KOLLÁTHOVÁ 5×; DUDUCZOVÁ 5×; MÓZSIOVÁ 5×; BOTLÓ 5×; SZIGLOVÁ 5×; HEGYIOVÁ 5×; POLOMA 5×; RIGOVÁ 5×; KÁSOVÁ 5×; VÉGHOVÁ 5×; MUZSLAYOVÁ 5×; ÚJVÁRIOVÁ 5×; UJVÁRI 4×; MÓZSI 4×; SZABADOS 4×; ÉRSEK 4×; CZÍFFERY 4×; LENGYELOVÁ 4×; KOPINOVÁ 4×; MUZSLAY 4×; BANYÁKOVÁ 4×; SIMON 4×; HOLUBICKÁ 4×; SIMKÓ 4×; SÁTOR 4×; SZABOVÁ 4×; MÓZESOVÁ 4×; ZSIGMONDOVÁ 4×; KMOTRIKOVÁ 4×; ZSIGMOND 4×; MOROVIKOVÁ 4×; HEGEDÜSOVÁ 4×; STRAŇOVSKÁ 4×; HOLUBICKÝ 4×; BOTLÓOVÁ 4×, ...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Urbanonymum NOVÝ DOMOV v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
TRNOVÉ (ŽILINA)
Urbanonymum NOVÝ PARTIZÁN v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SLIAČ-KÚPELE (SLIAČ)
Urbanonymum NOVÝ PERJEŠ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KRÁTKE KESY (MARCELOVÁ)
Urbanonymum NOVÝ RAD v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 10):
BOŤANY; DUDINCE; GABČÍKOVO; GBELCE; JAHODNÁ; OKOČ; PRIBETA; SIRNÍK; SOKOLCE; ZOHOR
Urbanonymum NOVÝ RIADOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
STROPKOV
Urbanonymum NOVÝ SAD v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BARDEJOV
Urbanonymum NOVÝ SVET v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 3):
JAKUB (BANSKÁ BYSTRICA); NOVÉ ZÁMKY; ŠURANY
Urbanonymum NOVÝ ZÁHON v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
NOVÉ MESTO (BRATISLAVA); RAČA (BRATISLAVA)

Zvukové nahrávky niektorých slov

čo je zmyslom nového qui est sens nouveau
je vždy nové, zázračné est toujours nouveau, merveilleux
je zmyslom nového sveta est sens nouveau du monde
nám náš nový spoločník notre nouveau compagnon nous
niekoľko nových právd, ktorých quelques vérités nouvelles dont
nová zem a doktor terre nouvelle, et le docteur
nové veže, keď tours nouvelles quand déjà
venti chilometri, zahučal nový venti chilometri, vocifère une quatrième
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu