novátor -a m. priekopník v istej prac. oblasti;
novátorka -y -riek ž.;
novátorský príd.: n. prístup, n-é hnutie;
novátorsky prísl.;
novátorstvo -a s. priekopníctvo
novátorstvo -va s.
novátorstvo -va s. ▶ činnosť, úsilie zamerané na hľadanie a zavádzanie nových, originálnych, novátorských myšlienok, postupov, metód, na tvorbu niečoho kvalitatívne nového v určitej pracovnej al. umeleckej oblasti, priekopníctvo, inovatívnosť: technické n.; hudobné, poetické n.; v umení sa čoraz viac cení n.; revolučné n. Franza Liszta v hre na klavíri a v komponovaní; z našej súčasnej literatúry vypadol experiment a novátorstvo [H. Ponická]; [Obuvnícku] firmu viedol Tomáš J. Baťa, syn zakladateľa, ktorý sa preslávil novátorstvom v organizovaní práce, vzdelávania pracovníkov a hlavne sociálnym programom. [Sme 1998]
novátor -a m. ‹l› kto zavádza niečo nové, priekopník, novotár;
novátorský príd.;
novátorstvo -a s.
novátor, -a m. priekopník nových, pokrokových metód, myšlienok, postupov v niektorej pracovnej oblasti;
novátorka, -a, -riek ž.;
novátorský príd.: n-é hnutie; n-á metóda;
novátorstvo, -a str. úsilie zavádzať nové metódy, nové spôsoby práce
novotár, -a m. kto zavádza novoty, kto obľubuje novoty;
novotársky príd. i prísl.: n-e myšlienky, snahy;
novátorstvo, -a str. zavádzanie novôt, záľuba v novotách