novátor -a m. priekopník v istej prac. oblasti;
novátorka -y -riek ž.;
novátorský príd.: n. prístup, n-é hnutie;
novátorsky prísl.;
novátorstvo -a s. priekopníctvo
novátorsky 2. st. -kejšie prísl.
novátorsky 2. st. -kejšie prísl. ▶ novým, originálnym, novátorským spôsobom, odlišne od predchádzajúcich myšlienok, postupov, metód v určitej pracovnej al. umeleckej oblasti, priekopnícky, inovatívne: n. riešený nábytok; n. spracovaná hra, téma; n. poňatá, napísaná opera; n. myslieť, rozmýšľať; Ján Bodenek n. zasiahol do vývinu slovenskej prózy; ešte novátorskejšie pôsobí ďalší model auta