novátor -a m. priekopník v istej prac. oblasti;
novátorka -y -riek ž.;
novátorský príd.: n. prístup, n-é hnutie;
novátorsky prísl.;
novátorstvo -a s. priekopníctvo
novátorský -ká -ké 2. st. -kejší príd.
novátorský -ká -ké 2. st. -kejší príd. ▶ ktorý prináša, presadzuje nové myšlienky, nápady, zavádza nové postupy, metódy v určitej pracovnej al. umeleckej oblasti, priekopnícky, inovatívny; svedčiaci o tom; súvisiaci s novátorom, s novátorstvom: n. prístup; novátorské riešenie; novátorské hnutie; n. režisér; novátorské nadšenie; odvážne novátorské dielo; novátorské stvárnenie témy; využívať novátorské filmové postupy, techniky maľby; zložiť niekoľko novátorskejších skladieb; bol ocenený za novátorskú činnosť v oblasti stavebníctva; Zápas s problémami náboženstva privádza filozofa [Kierkegaarda] k jeho novátorským myšlienkam. [KN 2004]
novátor -a m. ‹l› kto zavádza niečo nové, priekopník, novotár;
novátorský príd.;
novátorstvo -a s.
novátorský p. priekopnícky
nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvý • svieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrob • novoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákon • novoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúcia • mladý (napr. o víne): nové, mladé víno • raný • včasný • skorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiaky • hovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šaty • neskúsený • nezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovník • neosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšať • expr.: novučký • novučičký • novunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha
2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadky • priekopnícky • kniž. pioniersky • novátorský • objavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupy • nezvyčajný • kniž.: neobvyklý • nezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsoby • avantgardný • avantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická móda • ďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechy • nadchádzajúci • budúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľby • nepoznaný • nevídaný • neslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi
3. p. súčasný 1, moderný 1
priekopnícky ktorý prebojúva, prináša niečo nové; svedčiaci o tom • avantgardný • avantgardistický: priekopnícke, avantgardné umelecké smery • novátorský • často pejor. novotársky • kniž. pioniersky: novátorské metódy, pioniersky čin • prvý (v poradí) • kniž. prvolezecký: prvý experiment • pokrokový • progresívny • revolučný (znamenajúci pokrok, napredovanie): pokrokové, progresívne, revolučné myšlienky, názory • objavný (znamenajúci objav): objavná vedecká práca
p. aj nový 2
novátor, -a m. priekopník nových, pokrokových metód, myšlienok, postupov v niektorej pracovnej oblasti;
novátorka, -a, -riek ž.;
novátorský príd.: n-é hnutie; n-á metóda;
novátorstvo, -a str. úsilie zavádzať nové metódy, nové spôsoby práce