novátor -a m. priekopník v istej prac. oblasti;
novátorka -y -riek ž.;
novátorský príd.: n. prístup, n-é hnutie;
novátorsky prísl.;
novátorstvo -a s. priekopníctvo
novátor -ra pl. N -ri m.
novátor -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ ▶ kto presadzuje nové myšlienky, nápady, zavádza nové postupy, metódy, zmeny, najmä v určitej pracovnej al. umeleckej oblasti, priekopník, inovátor: výsledky práce, súťaž mladých vynálezcov a novátorov; n. v oblasti oceľových konštrukcií; hudobný, gitarový n.; n. šachu; považovať niekoho za novátora novodobého umenia; bol činorodým tvorcom i novátorom dramatickej formy; Konfrontoval som si, ako a čím rezonuje vo mne básnická tvorba súčasných autorov, tradicionalistov i novátorov. [KŽ 1965] ▷ novátorka -ky -riek ž.: Coco Chanel bola n. v oblasti módy
novátor -a m. ‹l› kto zavádza niečo nové, priekopník, novotár;
novátorský príd.;
novátorstvo -a s.
novátor p. priekopník
priekopník kto presadzuje nové myšlienky • kniž. pionier: priekopník, pionier dobýjania južného pólu • avantgardista (najmä v umení): avantgardista nového smeru v hudbe • novátor (najmä v pracovnej oblasti) • revolucionár: literárny revolucionár • kniž. predbojovník • často pejor. novotár (kto zavádza novoty, prípadne aj nepotrebné)
novátor, -a m. priekopník nových, pokrokových metód, myšlienok, postupov v niektorej pracovnej oblasti;
novátorka, -a, -riek ž.;
novátorský príd.: n-é hnutie; n-á metóda;
novátorstvo, -a str. úsilie zavádzať nové metódy, nové spôsoby práce