notorický príd. všeobecne známy (niečím negatívnym): n-é nedostatky, n. povaľač; n. alkoholik chorobný;
notoricky prísl.: to je n. známe
notorický -ká -ké príd.
notorický -ká -ké príd. ⟨lat.⟩ ▶ všeobecne, trvalo známy, obyč. pre negatívnu vlastnosť al. časté prejavy, (záporne) povestný, vyslovený: n. klamár, kverulant, sťažovateľ, povaľač; notorickí neplatiči nájomného nenapraviteľní, stáli; n. alkoholik, pijan človek sústavne požívajúci alkoholické nápoje, závislý od alkoholu; iron. n. diskutér zapájajúci sa do každej diskusie; n. príklad často uvádzaný; notorické chyby, nedostatky opakujúce sa, časté; mal povesť notorického sukničkára, záletníka; Trieda má dvoch notorických absentérov, Globkuša a Lahúta, triedny výbor už trikrát s nimi hovoril, ale bez výsledku. [M. Ďuríčková]; S notorickými závistlivcami sa na huby chodiť neoplatí. [J. Majerník - P. Ševčovič]; Ak sa vymeškané, neospravedlnené hodiny pri jednom mene stanú notorickým javom, treba pátrať po príčinách. [Vč 1978] častým, opakujúcim sa
notorický príd. ‹n < l› všeobecne známy, povestný (v zápornom zmysle): n. pijan častý, chorobný; n-é chyby;
notoricky prísl.: n. známe
chorobný 1. súvisiaci s chorobou, vyplývajúci z ochorenia, z poruchy zdravia • nezdravý (op. zdravý): chorobná, nezdravá bledosť • závislý • chronický • notorický (o alkoholizme, alkoholikovi)
2. svedčiaci o poruche psychiky, prežívania; vymykajúci sa z normy, normálnosti, prirodzenosti • nezdravý • nenormálny (op. zdravý, normálny): chorobná, nezdravá závislosť od niekoho; chorobný, nenormálny rast • abnormálny • neprirodzený (op. normálny, prirodzený): abnormálne, neprirodzené prejavy • úchylný (predstavujúci úchylku): úchylná vášeň • patologický • maniacky • manický • kniž. maniakálny (svedčiaci o mánii, prehnanom vzrušení, zaujatí): maniacke, manické prejavy • kniž. morbídny: hovoriť otvorene o patologických, morbídnych javoch • zvrátený • zvrhlý • hovor. chorý: zvrátený vzťah; zvrátené, zvrhlé, choré túžby • prepiaty • prehnaný: prepiata, prehnaná ctižiadosť, žiarlivosť
nenapraviteľný ktorý sa nedá napraviť, zlepšiť, odčiniť • nepolepšiteľný: mal povesť nenapraviteľného, nepolepšiteľného alkoholika; nepolepšiteľný recidivista • notorický (trvalo známy niečím negatívnym): je to notorický povaľač • expr. večný: znovu sa ozvali tí istí, veční nespokojenci • pren. expr. beznádejný: nedá si poradiť, je to beznádejný prípad! • pren. nevyliečiteľný: nevyliečiteľný optimista
notorický 1. p. známy 1 2. p. nenapraviteľný, chorobný 1
známy 1. ktorého, ktorý pozná široká verejnosť • významný • význačný • popredný: známy, významný umelec • veľký • dôležitý • závažný: veľký, dôležitý problém • svetový • slávny • chýrny • vychýrený • povestný • preslávený: svetové, slávne výročie; chýrny spisovateľ • príslovečný • expr. chýrečný • rozchýrený • rozhlásený: príslovečná slovanská pohostinnosť, chýrečný recept; rozchýrený salón • staronový • notorický • hovor. vyslovený (známy z minulosti al. podľa častých prejavov): staronový príbeh; je to notorický, vyslovený povaľač • populárny (známy prostredníctvom médií): populárny spevák • starý • ošúchaný • expr. otrepaný (známy a často používaný): starý vtip; ošúchané, otrepané historky • kniž. renomovaný • zastar. znamenitý (Štúr, Kukučín) • vykričaný (so zlou povesťou)
2. vystupujúci vo vedomí ako známy • povedomý: tá tvár mu bola známa, povedomá • verejný (známy verejnosti): verejné tajomstvo
notorický príd. všeobecne známy, povestný: n. alkoholik, pijan;
notoricky prísl.: je n. známe všeobecne