notár -a m.
1. osoba oprávnená štátom rozhodovať najmä v dedičských, zmluvných a overovacích veciach
2. v min. zástupca št. správy v obci al. v obvode viacerých obcí: obecný, obvodný n.;
notárka -y -rok ž.
1. k 1, 2
2. hovor. zastar. notárova žena;
notársky príd. i prísl.: n. úrad, n-a zápisnica; n. overená listina;
notárstvo -a -tiev s. úrad notára; notárska hodnosť
notár -ra pl. N -ri m.
notár -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ osoba poverená štátom na výkon verejnej moci, najmä na spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch, na osvedčovanie právne významných skutočností, na konania vo veciach notárskych úschov, v dedičskom konaní a na úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov: činnosť, práca notára; podpísať zmluvu u notára; poradiť sa s notárom o uvedenej veci; byť odvolaný z funkcie notára; n. musí konať nestranne a nezávisle; vyhotoviť výpis obchodnej spoločnosti z obchodného registra prostredníctvom notára; Choď za notárom, hovorí ona, a dones mi o tom potvrdenie s kolkom. [M. Zelinka] 2. ▶ (v minulosti) zástupca štátnej správy v meste, v obci al. v obvode viacerých obcí (do r. 1948): verejný n.; obecný, mestský n.; pôsobiť ako n.; bol ťažko chorý, preto dal spísať u notára testament 3. hist. ▶ kráľovský úradník poverený spisovaním kráľovských hodnoverných listín, notárius: Nech notár mesta prečíta tento list, - stočil pergamen medzi prstami a podal ho sluhovi. [J. Štiavnický] ▷ notárik -ka pl. N -ikovia/-ici m. zdrob. expr., často iron.: ste iba dedinský n.; Fúzatý notárik bol tuhý kartár. [Ľ. Zelienka]; notárko -ka pl. N -kovia m. hypok., často iron.: a načo by to bolo, n.?; Nemusíte mi to pripomínať, notárko, všetko dobre viem! [SP 2013]; notárisko -ka pl. N -ká G -risk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: Ty si vinovatá pchať notáriskovi to posledné, čo máš. [M. Figuli]; prechýlené ↗ notárka
notár -a m. (notárka -y ž.) ‹l›
1. orgán, osoba s právomocou rozhodovať o dedičských veciach, spisovať a registrovať kúpne zmluvy a pod.: prv štátny n.
2. cirk. biskupský, arcibiskupský n. čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym kňazom;
notársky1 príd.: n-a zmluva; n-a komora; n-e rozhodnutie;
notársky2 prísl.: n. overiť
notár, -a m.
1. štátom oprávnená osoba spisovať hodnoverné listiny, overovať a vykonávať niektoré úkony súdnej agendy: štátny n.; verejný n. do r. 1945;
2. hist. do r. 1945 zástupca štátnej správy v obci, v meste al. v obvode viacerých obcí: obecný n. obvodný n., mestský n.;
3. hist. kráľovský úradník poverený spisovaním kráľovských hodnoverných listín;
notárka, -y, -rok ž. hovor. notárova žena;
notársky príd.: n. úrad; n-a kancelária; n-a listina; n-a zápisnica;
notárstvo, -a, -tiev str. notársky úrad; notárska hodnosť: štátne n. úrad štátneho notára;
notárik, -a, mn. č. -ci/-ovia m. zdrob. iron.;
notárko, -a m. fam., hypok.;
notárisko, -a str. i m. zvel.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
lotáriuš p. notár
natár, natariuš p. notár
nontáriš p. notár
notár, notárius, notáriuš i notáriš m. (natár, noutár, nótár, nvotár, notáruš, lotáriuš, notárús, novtar, natariuš, nontáriš) csl zastar. zástupca štátnej správy v obci: Notára išlo puknúď od zlosťi (Mošovce MAR); Notár tajďe f čerti preč (Detva ZVO); Išieu̯ som z hori a zastaví ma natár (Sučany MAR); Tajšľi sme noutárovi (Cinobaňa LUČ); Pujdem za nótára (Rochovce ROŽ); Kto je u váz nvotárom? (Nandraž REV); Notáruž hovorev, do buďe richtár (Podhájska VRB); Bou̯ som u notáriuša skrs ten kontrakt (Prievidza); Čiauši vravia g lotáriušovi (Lipník PDZ); Bejvav u noutáriša (Ľuboreč LUČ); Pán učiťel sa ponosuvav notárovi (Lapáš NIT); Na Ščedrí den pred večeru šecko pukalo z biči a velice na to mrzeli notár a farár (Ružindol TRN); Já sem otád notárúsem (Jablonové MAL); Jéj sin bóv potom v Zánkoh notáruš (Šurany NZ); Naž natar veľki živan (V. Šariš PRE); A začal robidz u novtara (Brezina TRB); Natariuž umar, už bul bar_stari (Torysa SAB); Mal mi notariša, dobri mi z ňim bul (Rudlov VRN); Nontariž vecka z valala odišou̯ (Vinné MCH); notárius (Brodské SKA); notarijuš (Studenec LVO)
notárús p. notár
notáruš p. notár
noutár p. novtar p. notár
nvotár p. notár
notár m lat adm úradník vyhotovujúci úradné listiny a iné písomnosti: pryssly ku notarowy trnowskemu strany luk (ŽILINA 1655)