nosovka -y -viek ž. nosová samohláska
nosovka -ky -viek ž.
nosovka -ky -viek ž. fon. ▶ hláska (samohláska al. spoluhláska), pri ktorej tvorení sa zúčastňuje aj nosová dutina, nosová hláska, nazála (napr. v slovenčine spoluhlásky m, n, ň): vývin, zánik nosoviek v slovenčine; učiť sa vyslovovať nosovky vo francúzštine; nosovky sú v poľštine, portugalčine; praslovanské nosovky ę, o sa v našom jazyku zmenili na ústne samohlásky
nosovka, -y, -viek ž. fon. nosová hláska (samohláska al. spoluhláska), pri tvorení ktorej prechádza zvukový prúd aj nosovou dutinou
nosovka ž. (nosufka) šar, zempl šatka na utieranie nosa, vreckovka: Chustečku do nosa dachto vola i nosufka (Dl. Lúka BAR); Totu nosufku dočista potarhala (Fintice PRE); Oľe, Jaňču, viň nosufku a utri nos! (Ratvaj SAB); Do nosouki nos pouciraj, ňe do rukava! (Trhovište MCH)