nosič -a m. živ.
1. kto sa zamestnáva nosením: n. batožín, streliva, staničný n.
2. i neživ. mn. -e nositeľ (význ. 3), prenášač: n. malárie;
nosička -y -čiek ž.;
nosičský príd.;
nosič -a mn. -e m. neživ.
1. predmet, kt. niečo nesie, podopiera, drží: n. rakety, n. kladky, n. na bicykli
2. odb. prostriedok na zvukový záznam; gramofónová al. kompaktná platňa, kazeta: z albumu speváka sa už predalo 100 tisíc n-ov;
nosičový príd.
nosič -ča pl. N -či m. (človek)
nosič -ča pl. N -če m. (predmet)
nosič1 -ča pl. N -či m. 1. ▶ kto sa zamestnáva nosením nákladu; kto niečo nesie na chrbte, na pleciach a pod.: vysokohorskí, trénovaní, tatranskí nosiči; staničný n. batožiny; pracuje ako n. reklamných tabúľ; krúti sa okolo astronómov, robí im nosiča, vynesie do výšok čerstvé pečivo či basu piva [V. Švenková]; V zákopoch pribúda mŕtvych a nosiči mŕtvol, keďže aj z ich radov ubúda, nestačia s nimi robiť poriadok. [V. Šikula]; Výstup chcú slovenskí horolezci absolvovať ľahkým expedičným štýlom bez pomoci výškových nosičov a umelého kyslíka. [Sme 1999] 2. lek. ▶ kto má vo svojom tele choroboplodné zárodky, ktoré sa môžu preniesť na iných; syn. nositeľ1, prenášač, prenášateľ: možný, nový, pozitívny n. HIV vírusu; n. choroby, malárie; Osoby, ktoré prekonajú akútnu infekciu, sa môžu stať chronickými nosičmi vírusu. [Ses 2003] ▷ nosička -ky -čiek ž.: nosičky vody; n. golfových palíc; infekcia sa môže preniesť z matky nosičky na dieťa
nosič2 G a A -ča pl. N a A -če m. ▶ živočích majúci vo svojom tele choroboplodné zárodky, ktoré sa môžu preniesť na iných živočíchov al. na človeka; syn. nositeľ2, prenášač, prenášateľ, rozširovateľ: n. bacilov; komár môže byť nosičom infekcie, malárie; líšky sú hlavnými nosičmi besnoty; nie každý kliešť je nosičom vírusu; vírusy používané pri terapii ako nosiče
nosič3 -ča pl. N -če m. 1. ▶ predmet, zariadenie na prenášanie, držanie, podopieranie niečoho: strešný n. na lyže, na bicykle; n. batožiny na bicykli; kozmický raketový n. viacstupňová raketa používaná v kozmonautike na vynášanie umelých kozmických telies, nosná raketa □ tech. nosič náradia kolesový al. pásový traktor s pneumatickým al. hydraulickým zdvíhacím zariadením používaný v poľnohospodárstve na nosenie a ovládanie závesného mechanizačného zariadenia 2. eltech. ▶ predmet, prostriedok na zvukový al. obrazový záznam: zvukové nosiče napr. kompaktný disk, gramofónová platňa, audiokazeta; hudobné nosiče; magnetický n. magnetická páska na zaznamenávanie zvuku ukrytá v normalizovanom puzdre, audiokazeta; optický digitálny n. napr. CD, DVD; n. zvukových záznamov; predaj originálnych nosičov; pirátsky CD n.; filmy na nosičoch DVD; skopírovať niečo na iný n.; Medzi novými reklamnými nosičmi sa objavila v centre Bratislavy veľkoplošná, najväčšia externe nainštalovaná obrazovka. [Pt 2000] 3. fyz. nosič elektrického náboja ▶ častica vyznačujúca sa elektrickým nábojom, napr. elektrón, protón 4. voj. ▶ bojová technika vybavená zariadením na dopravu, odpaľovanie al. zhadzovanie striel, bômb, rakiet a pod.: nosiče zbraní; nosiče rakiet stredného, krátkeho doletu; nosiče s jadrovou muníciou 5. anat., zool. ▶ prvý krčný stavec chrbtice stavovcov umožňujúci spolu s druhým krčným stavcom, čapovcom, pohyby hlavy; syn. atlas: kostený oblúk nosiča 6. odb. ▶ určitá látka al. prostriedok schopný niečo vstrebať a šíriť: aminfluoridy (organicky viazané fluoridy) slúžia v prípravkoch ako nosiče fluoridových iónov; peptidy obsahujú látky, ktoré pôsobia ako nosiče minerálnych látok
atlas anat. prvý krčný stavec • nosič
nosič 1. kto sa zamestnáva nosením: nosič batožiny • hovor. špeditér (obyč. nosič nábytku) • šerpa (domorodý nosič v oblasti Himalájí) • subšt. tróger
2. p. rozširovateľ 3. p. atlas
rozširovateľ kto, čo niečo rozširuje, šíri • šíriteľ: rozširovateľ, šíriteľ lásky medzi ľuďmi; hmyz je rozširovateľom, šíriteľom nákazy • roznášač • roznášateľ (kto, čo niečo roznáša): roznášač, roznášateľ mlieka; roznášač, roznášateľ bacilov • prenášateľ • prenášač (kto, čo niečo prenáša): prenášateľ, prenášač choroby • nositeľ • nosič: nositeľ, nosič malárie • kniž.: rozsievač • rozsievateľ: rozsievač, rozsievateľ nenávisti, strachu • kniž. vierozvest (šíriteľ kresťanskej viery): slovanskí vierozvestovia • kniž. apoštol (šíriteľ nejakej idey): apoštol humanizmu • kniž. zvestovateľ (kto niečo zvestuje): zvestovateľ dobrej správy • hlásateľ (kto niečo hlása): hlásateľ ľudskosti • rozvíjateľ (kto niečo rozvíja): rozvíjateľ národného dedičstva
nosič1, -a, mn. č. -i m.
1. kto sa zamestnáva nosením, kto niečo nosí: n. batožín; n. zástav; n. ťažkých bremien;
2. lek. kto má vo svojom tele chorobné zárodky, ktoré obyč. prenáša na iných: n. bacilov; n. baktérií; n. malárie; n. choroboplodných zárodkov;
3. zastar. nositeľ, rozširovateľ: má byť hlavným nosičom toho búrlivého ruchu (Hviezd.); nosiči slovenského písaného slova (Vaj.);
nosička, -y, -čiek ž.;
nosičský príd.: n-á mzda;
nosičstvo, -a str. zamestnanie nosiča
nosič2, -a, mn. č. -e m. predmet, na ktorom je niečo položené, zavesené, ktorý niečo drží: železný n., pevný n., n. batožiny (na bicykli); stav. klenbový n.; stroj. n. kladky
nosič m. 1. strsl, zsl kto niečo nosí: I ten ho (koňa) predal potom do Kubína, nosičovi od vlaku (Zubrohlava NÁM); Nosiči visípajú hrozne do zvarákóv (Trakovice HLO); Aj nosičó_volali na kárminu, volali takíh, do mal voláku zásluhu (Modranka TRN) 2. strsl, zsl predmet, ktorý niečo drží, nesie: Na zannom nosiči veziem balík a na prennon ďieťa (Návojovce TOP); Mišo má na bicikli nosič (Vaďovce MYJ); nosič (V. Straciny MK)
nosička p. nosič
nosič m kto niečo nosí, kto sa zamestnáva nosením: nosičowya na plecoch nosya; nosjč meče kráľovský zbrojnoš; nosič gedla kráľovský stolník (KoB 1666); armiger: zbroge nosyč (WU 1750); lator: nosyč (PD 18. st); oni tam pracuji jako nosiči drewa a jiných bremen (LPo 18. st); -ka ž: latrix: nosyčka (PD 18. st)