nosenie s. 1. premiestňovanie, prenášanie (napr. nákladu): Vedro mau̯o dve visoke ucha, čes prosriedog bou̯a taka palička na nosenia (Východná LM); Šragľe na noseňia, gupríkladu hnoja, maju dve asi dvametrovie drúčike z držadlami na obidvuch koncah a prosrietku boli priečne latke na položenia hnoja (Pukanec LVI) F. volaď na noseňia (Mošovce MAR) - aby niesli zosnulého; šati na noseňia (Ležiachov MAR) - na bežné oblečenie 2. jazda (na koni): Nosenie sa chlapcovi velice lúbilo (Vaďovce MYJ) 3. znášanie, ukladanie: Čo tam ňiekto viďí kláti, to ňie sú na noseňia medu (Ratkovo MAR)
nosenie [-í] s 1. opakované, časté nesenie: otecz Eliasse Traszko panu w noseny lystou mocz služil (BELÁ 1716); ferretrum: k noseni hnoge kossar (LD 18. st) 2. plodenie, množenie: swine k dalssjmu nosenj prasec nespusobné (HRK 1773) na prasenie 3. osobitné jedlo, chod: wjce než 18 pripravených jjdel na troje nosení pri jednom každém stole (B. BYSTRICA 1723 E) 4. čo sa nosí (ako ozdoba, talizman ap.): muraenula: zlata retaz, zápina, noseni drahe; praebia: noseni od čarúw: proebia: noseni proti čarom (KS 1763)