normalizácia -ie ž.
1. normalizovanie: technická n.; n. medzinárodných stykov
2. polit. obnovenie tvrdej línie komunizmu po r. 1968 v býv. ČSSR; obdobie od tejto udalosti do r. 1989;
normalizačný príd.: n-á komisia; n. tlak
normalizačný -ná -né príd.
normalizačný -ná -né príd. 1. odb. ▶ súvisiaci s normalizáciou, so stanovením a vypracúvaním (technických) noriem; zjednocujúci predpisy, rozmery, typy výrobkov, súčiastok a pod.; zaoberajúci sa normalizáciou: normalizačná činnosť; normalizačné dokumenty; normalizačná komisia; národný n. orgán; medzinárodné normalizačné organizácie; n. technik pracovník, ktorý sleduje vývoj noriem a normatívov, najmä v oblasti výrobných postupov a kvality finálnych výrobkov 2. polit. ▶ vzťahujúci sa na normalizáciu, politickú líniu a obdobie komunistickej vlády v Československu v r. 1968 – 1989: n. proces, tlak; normalizačné obdobie; neprešiel normalizačnými previerkami [Vč 1990] 3. hut. normalizačné žíhanie ▶ tepelné spracovanie ocele spočívajúce v rovnomernom ohreve na 800 – 920 °C a nasledujúcom pomalom ochladzovaní na vzduchu
normalizačný príd. vzťahujúci sa na normalizáciu, založený na normalizácii: n. úrad, postup, n-á komisia; – hut. n-é žíhanie tepelné spracovanie ocele spočívajúce v rovnomernom ohreve nad hornú teplotu premeny a nasledujúcom ochladení na vzduchu, čím sa dosiahne jemná a rovnomerná štruktúra, normalizácia 3;
normalizačne prísl.: hut. n. žíhať oceľ
normalizácia, -ie ž.
1. určenie jednotných noriem, smerníc, ustálenie jednotného tvaru (najmä vo výrobe): technická n.;
2. úprava, urovnanie: n. medzinárodných vzťahov, n. pomerov;
normalizačný príd.: n-á komisia, n. úrad, n-á spoločnosť