normalizátor -a m. pejor. uskutočňovateľ normalizácie (význ. 2): horliví n-i;
normalizátorský príd.: n-é úsilie
normalizátor -ra pl. N -ri m.
normalizátor -ra pl. N -ri m. 1. ▶ kto sa zaoberá stanovovaním a vypracúvaním noriem, kto uskutočňuje (technickú al. inú) normalizáciu: pracovné miesto normalizátora v podniku; Romuald Hadbavný (1714 – 1780). Jazykový normalizátor, hodnostár kamaldulskej rehole v Červenom Kláštore nad Popradom. [KS 2003] 2. polit., z dnešného pohľadu pejor. ▶ kto v období r. 1968 – 1989 v Československu uskutočňoval, presadzoval normalizáciu a usiloval sa o obnovenie spoločenských pomerov existujúcich pred r. 1968: kultúrni normalizátori; byť tvrdým, horlivým normalizátorom; v 70. rokoch 20. storočia pôsobil ako n. ▷ normalizátorka -ky -riek ž.
normalizátor -a m. kto uskutočňuje normalizáciu;
normalizátorský príd.