nomád -a m. kočovník
nomád -da pl. N -di m.
nomád -da pl. N -di m. ⟨gr.⟩ ▶ kočovný pastier, lovec al. zberač sťahujúci sa s celou rodinou, so stádom i prenosným obydlím za obživou, pastvinami a vodou v rámci určitého územia v závislosti od ročného obdobia, kočovník: púštni, stepní nomádi; kmene, potomkovia nomádov; nájazdy nomádov na karavány pútnikov; mongolskí nomádi žijú v jurtách; ázijskí i africkí nomádi veria, že Zem je posvätná a ich poslaním je uchovať ju takú, aká je; pren. expr. novodobí nomádi ľudia, ktorí sa sťahujú za prácou, ktorí sa vydali na skusy do sveta; Staneme sa nomádmi, večne putujúcimi za novou prácou. [Pt 1998] ▷ nomádka -ky -dok ž.: život mladých nomádok
nomád -a m. ‹g› kočovný pastier, príp. lovec, sťahujúci sa so stádom podľa ročného obdobia na rozličné miesta;
nomádsky príd.: n. spôsob života
kočovník kto mení svoje sídlo, kto nemá pevné obydlie • nomád: nájazdy kočovníkov, nomádov
nomád p. kočovník
nomád, -a, obyč. v mn. č. nomádi, -ov m. ľudia, ktorí sa sťahujú z miesta na miesto, kočovníci;
nomádka, -y, -dok ž.;
nomádsky prís. i prísl.: n. život;
nomádstvo, -a str. kočovníctvo, kočovnícky život