noblesa -y ž. jemnosť, elegancia, vznešenosť: správať sa, vystupovať s n-ou;
noblesný príd.: n-é pohyby, správanie;
noblesne prísl.;
noblesnosť -i ž. noblesa
noblesa -sy ž.
noblesa -sy ž. ⟨fr.⟩ 1. ▶ vlastnosť al. prejav niekoho vznešeného, ušľachtilého, jemného, vzbudzujúceho úctu a obdiv morálnymi al. duševnými kvalitami; syn. noblesnosť, vznešenosť, ušľachtilosť: prirodzená n. jej vystupovania; vrodená n. ducha; n. prednesu; mnohým ľuďom chýba n.; správať sa s noblesou; zachovať si noblesu; riešiť veci s noblesou jemne, taktne, veľkoryso; V duchu sme obdivovali vyrovnanosť tejto ženy, plnej akejsi nenapodobiteľnej noblesy. [L. Mináčová]; Ona prikývla a gróf s panskou noblesou preriekol: - Odkáž jej, ako veľmi sa ráčime tešiť, že príde opäť. [J. Balco] 2. ▶ vznešený, elegantný, pôsobivý ráz al. vzhľad niečoho; syn. noblesnosť, vznešenosť, elegancia, vyberanosť: ples mal patričnú noblesu; bol ohúrený noblesou výkladov; chcú vrátiť metropole pôvodnú historickú noblesu; Vošli do riaditeľských priestorov, ktoré dýchali noblesou. [H. Dvořáková]; Je to vlastne len taká fajnovejšia krčma, zafajčená a bez noblesy. [Ľ. Jurík] 3. hromad. kniž. ▶ vyššia spoločenská vrstva, vznešená spoločnosť: chcela sa dostať medzi ozajstnú noblesu; Predstavme si večierok, na ktorom sa o senzačnom objave hovorí. Honorácia mesta, noblesa, páni a panie hovoria o lúčoch pochybovačne. [V. Ferko]
noblesa -y ž. ‹f›
1. vyššia spoločenská vrstva
2. uhladenosť, jemnosť, noblesnosť: n. prednesu
noblesa vlastnosť niečoho vznešeného, vzbudzujúceho obdiv a úctu • noblesnosť • vznešenosť: vystupovať s noblesou, s noblesnosťou • jemnosť • elegancia • elegantnosť • uhladenosť: jemnosť, elegantnosť, uhladenosť v správaní
noblesa, -y, -les ž.
1. (bez mn. č.) vznešenosť, jemnosť v chovaní, šľachetnosť, urodzenosť: vrodená noblesa ducha (Al.);
2. panská, vysoká spoločnosť, panstvo