Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj

no

I. spoj. priraď. vyj. (mierny) odporovací vzťah, ale: vykloní sa, no pre hmlu nevidí; skromné, no dobré jedlo; usiluje sa, no (jednako) nestačí

II. čast.

1. uvádza výpoveď a dodáva jej rozlič. hodnotiace odtienky: no dobre, no pravdaže, no tak vidíš; chceš? – no, čo ja viem; no, pochlapil si sa; i no, no, nono (pri chlácholení): no, no, netreba sa hneď hnevať; i nože, nolen vyj. pobádanie: nože mi pomôž! nolen ešte pridajte!

2. hovor. expr. ako samostatná výpoveď vyj. súhlas, áno, pravdaže, tak: si spokojný? – no! no nie? ako dôvetok pobáda na súhlas s výpoveďou, však(že), pravda: urobíme to, no nie?

expr.: no toto! výraz údivu al. rozhorčenia; no a? (v replike) sú nejaké námietky? no zbohom! výraz rezignácie; že len no, až no veľmi (dobre)

III. cit.

1. i nono vyj. pohrozenie: nono, to nesmieš!

2. vyj. povzbudzovanie, výzvu ap.: no! súri ho otec

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
no spoj., čast. i cit.

nielen – no aj spoj. priraďovacia (dvojčlenná)


nielen – no i spoj. priraďovacia (dvojčlenná)


nielenže – no aj spoj. priraďovacia (dvojčlenná)


nielenže – no i spoj. priraďovacia (dvojčlenná)


no, no, no, no, no, no, , noó cit.


no, , nóó čast.


no spoj. priraďovacia

No zn. chem.nobélium nobelium


no1 spoj. priraďovacia 1. ▶ vyjadruje odporovací vzťah; syn. ale: bola to skromná, no dôstojná oslava; je už postarší, no stále šarmantný a galantný; také niečo nečakali, no stalo sa; chcela vyskočiť, no vtom sa jej zakrútila hlava; vychovávali ho prísne, no zároveň láskavo; celý zápas viedli, no nakoniec prehrali; vedela, kto volá, no nepovedala mu to; chlapec mal ráno o piatej prísť do lesíka za dedinou, no zaspal a zobudil ho až hukot nákladných áut [A. Baláž]; Vtedy [v minulosti] chodili pracovať muži, no teraz odchádzajú za prácou do USA väčšinou ženy - ako aupairky. [Slo 2002]
2. v spojeniach no jednako, no predsa, no aj tak ▶ vyjadruje odporovací vzťah s odtienkom prípustky, a jednako, ale jednako, a predsa, ale predsa: nechcelo sa mu tam ísť, no jednako sa pobral; nemal už síl, no predsa bežal; nič nechápala, no aj tak mala radosť, že im pomohla; Hoci v mokrom, no predsa slávnostnom jarnom rúchu víta Bratislava výročie svojho oslobodenia. [Vč 1978]
3. ako súčasť dvojčlennej spojky síce - no ▶ vyjadruje odporovací vzťah s odtienkom prípustky al. obmedzenia: najlepší síce nebol, no usiloval sa; v rozpakoch sa začal ospravedlňovať, že táto kniha síce má byť vystavená na policiach, no nesmie sa predávať [J. Lenčo]; Čertov síce niet, no vo mne, ak už nie čertovské, aspoň dačo huncútske môže byť. [V. Šikula]; Vo wilsonovskom policajnom zbore síce slúžil iba druhý rok, no všetci ho poznali ako odvážneho a inteligentného muža. [M. Hvorecký]
4. ako súčasť dvojslovnej spojky no aj ▶ vyjadruje a) stupňovací vzťah, okrem toho, navyše aj: ovláda výborne nemčinu a angličtinu, no aj španielčinu; boli tam Trenčania, no aj Liptáci, Oravci a Spišiaci; rodičia nás chceli uživiť, no aj poriadne vychovať b) odporovací vzťah (zároveň, súčasne v protikladnej kvalite): láska prichádza, no aj odchádza; bolo to strašné, no aj smiešne; je mäkký a nežný, no aj neúprosne tvrdý; čo sa stalo? - opýtala sa jemne, no aj trocha prísne
5. ako súčasť dvojčlennej spojky nielen - no aj ▶ vyjadruje stupňovací vzťah, nielen - ale aj: vrátili sa nielen unavení, no aj hladní a smädní; pri čítaní knihy nielen pookriali, no aj sa schuti zasmiali; Lenže si dospelá, si zodpovedná nielen za seba, no aj za dve deti, tak nečakaj, došľaka, že všetci ti budeme riadiť život! [B. Štrauchová]
6. v spojení no len čo vo funkcii podraďovacej spojky ▶ uvádza časovú vetu s významom tesnej časovej následnosti voči deju hlavnej vety, len toľko čo, hneď ako: Vrátili sa pred prvým úderom hromu, no len čo zavreli za sebou dvere, rozleteli sa samy od seba. [K. Lazarová]; Bol to zelený stroj, no len čo vzlietol a odletel, bol by každý odprisahal, že je modrý. [L. Ballek]; Prepáčte. Teraz pracujem, no len čo skončím, navštívim vás a všetko dáme do poriadku! - bolo na modrej kartičke. [M. Zelinka]

no2 čast. 1. i nó, nóó ▶ uvádza výpoveď a dodáva jej rozličné hodnotiace odtienky (uvažovanie, váhanie, rozpaky, priaznivé hodnotenie, pohŕdanie, vyhrážanie sa a pod.): no pravdaže; no dobre, ako chceš; no vidíš, čo som ti hovoril!; no veď vieš, čo chcem povedať; no tak čo, ako bolo?; no keď ste už tu, tak poďte!; no aspoň ty príď!; no, už by sme mali ísť; no a odvtedy sme ho nevideli; chceš? - no, čo ja viem; pamätáš sa na našu susedu... nó... ako sa volala?; no počkaj, veď ty dostaneš!; Jožo je kto? - No, Jožo je môj brat. [K. Bendová]; No, pochlapil si sa... To sa mi páči! [Ľ. Zúbek]; No konečne, už som sa zľakol, že ma dnes nepokarháš! [M. Hvorecký]; Nóó. Bol to zaujímavý chlap, mocný. [V. Šikula]
2. ▶ pripája sa k otázke a vyjadruje výzvu, zdôraznenie pobádajúce na odpoveď: no? - pozrel na mňa otec prísne; Spomeň si, kde sa začala civilizácia? No! - Dievča čušalo. [J. Blažková]; A pozdraviť? - pokračovala učiteľka. - No? - Keď som neodpovedal, vstala. [P. Hrúz]
3. i nó, nóó hovor. expr.ako samostatná výpoveď vyjadruje obyč. súhlas, prisvedčenie; áno, hej, pravdaže: chceš ísť s nami? - no!; videl si to? - nó!; ste spokojní? - nóó!; tak, ty tu pracuješ? - no... hej; Aj prsia má pekné, veľmi pekné. Peknučké, nóó! [J. Fekete]
4. ▶ vyjadruje pobádanie k nejakej činnosti, povzbudzovanie, výzvu a pod., nože, no len: no poď už, neokúňaj sa!; no tak hovor!; no vzchop sa!; no neplač už!; no dajme sa do práce!; no tak pomôž mi!
fraz. až no veľmi: bola tam nuda až no bola tam veľká nuda; no a? (v replike) a) vyjadruje očakávanie ďalšieho vysvetlenia al. uvedenia výsledku, čo bolo ďalej?, ako to dopadlo?: Dnes sme písali test z matematiky. - No a? - pýta sa matka nedočkavo. b) vyjadruje nesúhlasný, odmietavý al. znevažujúci postoj k predchádzajúcej výpovedi, čo je na tom: To tu chceš len tak sedieť? - No a?; no a čo? (v replike) vyjadruje nesúhlasný, znevažujúci postoj k predchádzajúcej výpovedi, čo je na tom: Počúvajú nás. - No a čo? Nech si počúvajú.; no čo vyjadruje zľahčovanie al. znevažovanie: flegmaticky vzal na vedomie, že ho vyhodili: no čo, aspoň nebude platiť stranícke príspevky; možno si niekto povie: no čo, sedíš si a maľuješ; hovor. no čo už vyjadruje rezignovaný, niekedy zľahčujúci postoj k vzniknutej situácii: skúšku som nespravil, no čo už, vyjde to nabudúce; no dobre vyjadruje (rezignovaný) súhlas; no dovoľ/dovoľte! vyjadruje rozhorčenie, nesúhlas; no hrôza! vyjadruje zdesenie, zhrozenie, údiv; no len aby! vyjadruje pochybnosť o platnosti predchádzajúcej výpovede: Neboj sa, prídem načas. - No len aby!; no len no vyjadruje pohrozenie, varovanie, výstrahu: no len no! - zahriakla ju matka; no nič [to] nestala sa veľká chyba, nestala sa až taká vážna vec, to nevadí: ušiel mi autobus, no nič to, pôjdem ďalším; no nie? ako dôvetok pobáda na súhlas s výpoveďou, veď uznaj(te), že je to tak, však, všakže, pravda: človek sa môže mýliť, no nie?; no prosím! a) vyjadruje rozhorčenie: No prosím! Pol jedenástej a jeho niet!; No prosím! Tak my ho vyrušujeme! b) nech sa páči (obyč. vyslovené ostro, odmerane): Môžem sa vás niečo opýtať? - No prosím!; no toto! a) vyjadruje údiv: No toto! Karol? Si to ty? b) rozhorčenie: No toto! To je neslýchané!; no veď hej/áno vyjadruje zdôraznený súhlas, prisvedčenie, to je úplne samozrejmé, o tom ani nepochybujem; no veď preto (obyč. ako replika v dialógu) vyjadruje uspokojenie, často spojené s vyhrážkou: Nesťažujem sa, iba tak hovorím. - No veď preto!; no zbohom! al. no nazdar! al. no servus! vyjadruje a) nepríjemné prekvapenie, rezignáciu, nespokojnosť, pohoršenie b) žartovné povzdychnutie nad situáciou; expr. že len no veľmi (dobre); úplne, absolútne: ak by odoberali vodičský preukaz za každé porušenie predpisu, tak by sa dodržiavala rýchlosť, že len no!

no3 cit. (píše sa za ním čiarka al. výkričník) 1. i no, no; no, no, no ▶ vyjadruje pohrozenie, varovanie, výstrahu; syn. nono, no-no, nonono, no-no-no: no, len nie tak zhurta!; no, no, to nesmieš!; No, no! Nebuď neúctivý. [J. Fekete]; No, no, len sa nestavaj na zadné. [M. Zelinka]
2. i noó; no, no; no, no, no ▶ vyjadruje chlácholenie, upokojovanie, utišovanie: neboj sa, no, pokojne; no, no, dieťa moje, neplač; no, noó, netreba sa hneď hnevať!; no, no, no, čo som ti urobil?; Privítal ho zúrivý psí brechot. - No, no, no, Pajtáš! Len ty nebreš! - tíšila ho kmotrova dcéra, ktorá vybehla z chalupy. [K. Lászlová]
3. ▶ vyjadruje pobádanie k nejakej činnosti, povzbudzovanie, výzvu, rozkaz a pod.: no! vstávaj!; no! - súri ho; Čierny, nedaj sa! Riavka, pomôž mu, no! Riavka! [L. Ťažký]; Vysadni, no, pohni sa už! - nemohol som vydržať na mieste. [Sln 1972]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-ňo/2681±3 29.76: substantíva m. živ. N sg. 2681±3 Braňo/1025 Beňo/643 Vaňo/481 Daňo/473 chruňo/47→59
+0
−3

-no/803645±201: interjekcie 375 áno/226 no/149

-no/803645±201: prepozície nevok. 48 zarovno/48

-no/803645±201 2.30: substantíva s. N+A sg. 118221±201 meno/39002 no/10310 no/7593 okno/7470 dno/4233 voľno/4043 Brezno/3329 Komárno/3249 rameno/3213 kino/2939 koleno/2472 plátno/2240 bremeno/1934 (97/26194)

-no/803645±201 3.16: adverbiá 1. st. 202863 možno/59413 no/29933 dávno/20733 nemožno/18664 nedávno/15544 rovno/13835 naplno/7794 vidno/5391 silno/4058 hlasno/2888 smutno/1768 jasno/1697 chladno/1524 (126/19621)

-o/19676156±19853 6.62: konjunkcie 2152560→2164952
+165
−1968
ako/1289846 alebo/409177 lebo/158103→170493
+0
−1724
no/152637 čo/54121 preto/40609 to/28541 zato/6469 nakoľko/5859 jednako/2265 nieto/1198→1197
+161
−242
bo/1192 jako/1135 (9/1411)

-o/19676156±19853 2.96: interjekcie 2670→2133
+351
−380
hotovo/486→938
+18
−75
bravo/335 áno/226 poďho/178 no/149 glo/113→72
+21
−24
o/50 oho/41 čo/27 živio/21 hijo/20 cho/130→17
+43
−17
hoho/14→11±3 (12/48)

-o/19676156±19853 27.50: partikuly 392672→379328
+2045
−342
možno/114294 no/71486 áno/70715 čo/41248 jednoducho/29762 skoro/13845 okolo/11118 takisto/10976 to/3327 zo/2802 isto/1764 naisto/1608 preto/1305 (31/5078)

no comment [nou koment] neskl. s. ‹a› bez komentára, nekomentujem (používa sa v dialógu, v odpovedi, v replike): hovorím n.


No chem. zn. pre nobélium


neskl. s. ‹jap› div. japonská klasická hra s tancom, recitáciou, spevom a hudbou predvádzaná mužmi v drevených maskách

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosťa: zvečerilo sa, ale, a matere nikdelež: zbadal ju, lež nedal to najavovšak (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládalkniž. avšak: sľúbil, avšak neprišielpredsaa predsaale predsapredsa všakno predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišieljednakoa jednakoale jednakono jednakojednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učilibaibaželenlenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zubkýmnaproti tomuzatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko!čihovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dalozajnaozajskutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom ničfaktickyhovor. fakt

4. p. asi 1 5. p. ba 1


áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej.rádvďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne.dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre.hovor. expr. no: Zaspal si? – No.ahmhmmhmhmuhm: Chceš jesť? – Uhm.pravdažeprirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene!samozrejmepochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne!isteistežezaiste: Vyhráme? – Iste(že)!veru hejveru ánohejveruale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru!ako by niebodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie.prečo nieprečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie.hovor. expr.: akožeakože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem.hovor.: taktaáktáák: tak, veru tak, prikývol starechovor. expr.: toto-toto-to-totototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-tohovor. jasnéfraz. čestné slovozastaráv. samosebounár.: ajačidaačidaličidačidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola)čidaže (Jaroš)fraz. to sa rozumiesubšt. jasnačka • nespráv. ovšem


dajsamibože vyjadruje zľahčovanie, pohŕdanie • dajsamisvete: dajsamibože, dajsamisvete, trocha vody ti neublížinevídalije tam toho: nevídali, trocha odreté koleno a toľko kriku; je tam toho, taká chorobano boženo veru: no bože, veď ti z nosa neodhryzne; no veru, toľké hrdinstvoláry-fárytrci-frci: láry-fáry, trci-frci, veď ma nepoznajúhjahjajejha: hja(j), ejha, veď sa už odtiaľ dajako dostane


ha, há 1. pripája sa k otázke na zdôraznenie • he: Kde si bol, ha, he?no: Čo to máš, no?

2. p. ach 1


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4


no 1. vyjadruje pohrozenie • nonopozor: No, nono, pozor, nesmieš skočiť!

2. vyjadruje váhanie, rozpaky, uvažovanie, pohŕdanie, znevažovanie a pod. • nužmno: No, nuž, už by sme mali ísť. No, mno, myslíš, že je to dosť?

3. vyjadruje povzbudzovanie, pobádanie, výzvu a pod. • noženolen: No(že), nolen, daj sa už do práce!nužtakteda: Nuž, tak, teda poďme, aby sme neprišli neskoro!hovor. taže: Taže, dajte mi už pokoj!

4. p. áno 5. p. ale 1, však 1


pána hovor. expr. vyjadruje citový postoj k vete, k výpovedi • hovor. expr.: pánabekapánajána: pána, pánabeka, to ti bola bitkano zbohom (pri zápornom postoji): no zbohom, už sme dopracovali


predsa 1. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa • veď: predsa, veď nemôžeš jesť iba čokoládupoet. preds' (Smrek)

2. zdôrazňuje očakávané al. opačné stanovisko podávateľa výpovede • jednakjednako: predsa, jednak(o) im budeme musieť pomôcťaj taki taktak či takale aj takno aj takhovor. beztak: aj tak, tak či tak, beztak si myslím, že je to dobrý človekpoet. preds'

3. p. ale 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

no1 spoj. priraď. (pred ňou sa píše čiarky)

1. odpor. spája dva vetné členy al. dve vety priraďovacieho súvetia s odporovacím významom, ale, avšak, lež: dve reťaze nevysokých, no veľmi malebných kopcov (Vaj.); Rada by slovom uľaviť, no nevie ho nájsť. (Greg.) Zdalo sa jej, že je chudý, no bol to klam. (Kal.)

2. uvádza samostatnú vetu, ktorá má odporovací význam vzhľadom k predchádzajúcej výpovedi: Postavil sa chlapček najprv na štyri a chcel vstať. No pristúpil ten dlhý vigan a bac! (Ráz.-Mart.)

3. v spojení nie iba... no istupňovací význam, nielen... ale aj: typ človeka nie iba zlého s skazeného, no pritom i naničhodného (Jes-á)

no2 čast.

1. (obyč. v spojení s inou časticou al. spojkou; medzi nimi sa nepíše čiarka) uvádza rozličné druhy viet citového zafarbenia a má zdôrazňovací význam: No pravdaže! (Kuk.) No kdeže! (Bend.) No poďme, ujček! (Krno) No čo je? (Žáry) No tak vidíš. (Zúb.) No len uváž. (Tat.) No a trochu i tej pálenky. (Chrob.)

2. nadväzuje na predchádzajúcu súvislosť v reči: No, teraz je už dobre. (Ráz.) Bude ako v raji. No, čo ešte chcete? (Taj.)


no3 cit. (obyč. sa za ním píše čiarka)

1. i vyjadruje uvažovanie, usudzovanie, priaznivé hodnotenie: No, pochlapil si sa... (Zúb.) Pozrite ho len, ako ju poriadne spravil. No! (Kuk.) Nó — to ti dobre bolo zajatému! (Jil.)

2. i nnno vyjadruje pocit spokojnosti po dosiahnutí niečoho: Nó! — uspokojil sa Daňo. (Laz.) Dotiaľ vstáva, dotiaľ padá, až konečnehop!... Nnno! povie si ako po namáhavej robote. (Ráz.-Mart.) Nnno, — zamliazgal ústami akoby bol sardinku prežrel. (Jes.)

3. i noó vyjadruje prekvapenie, údiv: No, tu ho máš! (Al.) „Čo vás do toho?“ — na to ona. „Noó? Aká je to reč?“ — oči čierne sa mu zagúľali. (Tim.)

4. vyjadruje rezignáciu: Motory stoja. Už je po nich. No zbohom! (Bedn.)

5. i nno vyjadruje povzbudzovanie, pobádanie k nejakej činnosti, núkanie, rozkaz; (s opytovacou al. rozkazovacou melódiou) vyjadruje otázku, vyzvanie na odpoveď: Ujček, nože ho, no! (Taj.) Hovorte už raz, no! (Jégé) Nno! — súri ujo. (Hor.) No? — opýtal sa Bartoš. (Hor.) No...? obrátil sa k nemu rezko Vlačuha. (Skal.); vo výraze no a? vyjadruje očakávanie ďalšieho vysvetlenia, uvedenia výsledku: „Až doteraz som bol u doktora,“ hlásil hneď vo dverách. „No a?“... opýtala sa mať. (Zúb.)

6. i nono i no, no, expr. i nonono i no, no, no (príp. i viackrát opakované no) vyjadruje uspokojovanie, chlácholenie: No, no, však to hádam u teba tak zle nevyzerá. (Kal.) No, no, netreba sa hneď zato nadúvať. (Kuk.) Nonono, nebude to také smutné. (Jégé) Nononono! Nemusíš sa urážať (Jes.) No, no, no, ešte si to najprv i ja pozriem. (Jégé)

7. i nono i no, no vyjadruje ohradenie sa, odpor, nesúhlas: No, lenzas začínaj lamentácie. (Taj.) No, no, nie ste anjelmi ani vy. (Jégé) Nono, viem čo sa patrí. (Taj.)

8. i nono, expr. i nonono (príp. i viackrát opakované no) vyjadruje pohrozenie, varovanie, upozornenie: No, počkaj, veď mu ja dám! (Al.); často vo výraze no len, no: No len, no, dievča. Len by si svoj skutok neobanovala! (Taj.)

9. vyjadruje ironické záporní hodnotenie, pohŕdanie, podceňovanie: No, má sa ti čo páčiť. (Urbk.) To som si deti na krásnu matku zveril. No, na moj veru! (Al.); vo výraze no veru: No veru! má i kto prísť. (Taj.)

10. vo výrazoch že len no, až no má zdôrazňovací význam: Vám by vedno tak dobre bolo, že len no (Dobš.) veľmi dobre. V národe bolo veselo až no! (Zgur.) veľmi veselo


síce spoj.

1. priraď. obmedzuje obsah prvej vety v odporovacom súvetí; tvorí spojkové dvojice síce ... ale, síce ... no, síce ... lenže: To sú síce pekné reči, ale nič viac. (Min.) Ťažko to síce šlo, no dorozumeli sme sa. (Stod.) Meštral poťahuje síce od mora, lenže tento kút mu je z cesty. (Kuk.)

2. podraď. uvádza prípustkovú vetu (= hoci); tvorí spojkové dvojice síce ... a (ale) predsa (jednako): Svoreň síce len ku koncu venoval pozornosť slovám ženiným, a predsa neboli ony bez účinku. (Kuk.) síce celkom výhodné zamestnanie, ale jednako sa neštíti škodiť otcovi. (Al.)

3. zastar. lebo: Svetu neveľa ver a maj sa pred ním na pozore, síce ťa ľahko oklame. (Dobš.)

4. používa sa nenáležite v spojkovom výraze „a sícemiesto a to

no
I. spoj. priraď. csl vyjadruje odporovací vzťah, ale: Aľe mám aj takú ňísku, takú kämenú, no aj f téj sa upečie (Ležiachov MAR); Sä povedá, že jedna ľebo dve makovice, no mňä sä to daromňe dozvedáš, já som to ňerobila (Žaškov DK); Doháňe bole tuvo rozmetanej po uľici, no mi zme ziaťi ňesmeľi (V. Lom MK); Tí nemajú kravi, no tam ti ih držia, sami tam že sa (Podmanín PB); A vona (čiapka) mi začala horec, no ňezhorela calkom, aľe už na ňej ostal taki znak (Brezina TRB); Maľi i take kolovrati, no vecej zme predľi na rukoch (Kokšov-Bakša KOŠ)
II. čast.
1. csl uvádza výpoveď a dodáva jej rozličné hodnotiace odtienky: No prauda sa tag robilo? (Vrbie RUŽ); No, Bože Hospoďiňe, ďakujem ťi, že ma tá mantoha aspom takto nahala, ľebo už choďiťi ňevládzem (Lešť MK); No, pojďeme zajtrá do mesta (Detva ZVO); No pohňi! (V. Bielice TOP); No víte, volakedi sa chodzilo do Trnavi pre tí truhle (Ružindol TRN); No co robíte? (Brodské SKA); Bra_ci nárokuval na šecko, čo on, nó, no ja_kebi ból nevién čo (Trenč. Závada TRČ); No huscejšie bi hadam (mlieko) mohlo bic (Podmanín PB); Aľe jag išlo śe kerscic, no ta už rekliček śe kupil taki dzirkati, i košuľečka i čepčik (Buglovce LVO); No a śme prišľi z borouňicami dolu, ta śme śe išľi bavidz do humna na popki (Sokoľ KOŠ); No a jak toti šeregľi cahal pres prach, spadla mu jedna šeregľa na nohu (Brezina TRB)
F. mali ovoťá aňi len no! (Bošáca TRČ) - veľmi veľa; tolko sa k tomu strojili aňi len no! (Bošáca TRČ) - príliš, veľmi; bolí ma tá noha ani no (Bzince p. Jav. NMV) - veľmi
2. i nó, vyjadruje súhlas; áno, pravdaže: Bou̯ si f kiňe? - Nó (Košťany n. Tur. MAR); Pučianka, aj tu sa to jedlo? No, no! (Lipník PDZ); Máž dost? - Nó, bárkolko (Brodské SKA); Mau̯ das šternadz roki? - No, no, to uun buu̯, to bitaňina (Sobrance)
3. potvrdzuje (vlastnú) výpoveď al. v spoj. so slovom nie očakáva súhlas spolubesedníka; veru, tak je; všakže: A prešlo ím to. No! (Žaškov DK); No ňe že kino bolo šumne? (Jasenov HUM); A šicki ročňiki me chodziľi vjedno. No (Brezina TRB)
4. prerušuje výpoveď a uvádza opravu príp. spresnenie použitého slova al. výpovede: Že mu jeho žena, no, mama tomu sejnovi, iďe naproťi (Lešť MK); Edo_ráz mä volá, žebi son šou̯ pomuoci, no pobraňiťi (Kokava n. Rim. RS); F prikľece za šparhetom bula taka mesnosc, no kucik (Rozhanovce KOŠ)
5. nadväzuje na predošlú výpoveď: Jáj, tam na ťisíce chlapcou zomrelo na maláriju. No, aľe ja so_mau̯ trocha šťasťia (V. Lom MK)
6. používa sa ako výplň (i viackrát v jednej vete), často dotvrdzuje vlastnú výpoveď bez očakávania reakcie spolubesedníka: Drožďie sa daju do mľiečka, no, cukru troška, no a potom z vodou, no (Ležiachov MAR); Choďievajú predávaď aj doma sa nahá, no (Devičie KRU); Paholeg dostal ocasné, povedzme si padesát, dvacat korún, teda jaké koni boli, no (Modranka TRN); To bul nasat, co už bul vuz okuti, no (Nemešany LVO)
III. cit. i nó, ňo, nono (i viackrát opakované no) vyjadruje
a. chlácholenie, upokojenie: Nó, nó, neplač, len cichučko, to préjde (Zvončín TRN); Ňo, ňo, už budzeš papac, mama da papu (Sobrance)
b. výstrahu, varovanie, pohrozenie: No, len sa opováš! Nono, budem ťa pacat! (St. Hory BB); No, tomu ti ľen daj pokoj! (Hont. Moravce KRU); Nono, neslobodno takia robič! (Kameňany REV); No počkaj! (Lešť MK); Nono, neháš to, nononono! (Zvončín TRN); Nono, to nesmíš! (Lukáčovce HLO); Že ce ňepodrape po uhoch! Ňo, ňo! (Fintice PRE)
c. úľavu: Nno, a uš sme tu! (Prosné PB)
d. pobádanie: No pohňi! (V. Bielice TOP)
e. nó sa, vyjadruje poháňanie volského al. kravského záprahu, hajs, hejs: Široň, Bico, iďeme v meňe božom, nó sa, sá! (Dol. Lehota DK)

nahý príd
1. (o ľudskom tele) nepokrytý odevom, neoblečený, holý, obnažený; (o nohách) neobutý, bosý: Sekula gest w noci nahy gako prst chodil (ŽK 1460); (dieťa) žiwé y zdrawé a nahé pribehlo (P. ĽUPČA 1564 E); nahy člowek zimu premocy nemuoze (s. l. 1685); induslatus: bez kosseli, nahy, obnaženy (KS 1763); nahími prsámi né na placéch toliko blískagú (BN 1790); (Katarína) wywolila sy radňeg prez cestu rozpálenú až do dňa súdného nahyma nohami choditi (BlR 18. st);
x. pren Pane, račiž mne popřjti, abych ňikdá na ctnostech nahý se neukázal (UZ 1722) bez nich
2. nezarastený chlpmi, vlnou ap.: nahy ge, nie kostrbaty (:srsnatj:) (KoB 1666); když po striháni (oviec) nahá koža na statku skrz trni poranená býwá (VOv 1779)
3. (o stromoch; ulitníkoch) nechránený kôrou; ulitou: drewo odrapene len nahe nechal (P. BYSTRICA 1674); nebo skrze to býwa nezčislné množstwj chrustu, nahých slimáku (HRK 1773)
4. (o meči, zbrani) obnažený, vytasený: w ruku gma gmieti mecz nahy (ŽK 1473); padna na nych z nahu ssablu (TRENČÍN 1583); wo dwerach rubal z nahjm palossem (s. l. 1636); pritekl k nemu s nahym mečem (HI 18. st)
5. prostý; samý: pan Venblaus naheho stattku jmal dopiratty a vihladawatty (BÁTOVCE 1593); učenj krestanske gest potrebne, gehož nahe posluchanj nic nenj (SS 18. st)
6. nezastretý, zrejmý, zjavný: wssecky wecy su nahe a odkryte pred očima geho (CO 17. st); wssetko nahe a otworene gest ocam geho y skrite piwnice a sklepy (MiK 18. st); subst n. m kto je nahý, holý: že sem lačného nenakrmil, nahého nepřiodil (ASL 15. st); od lotruov obloupený stojím co nahý (RL 1571); rucha nahým vdeliti (CC 1655); winssugem, aby ten nahý nebyl na potupu swému tatikowi (AP 1771); na n-o prísl výraz k 1: (Nemci) ho na naho wywlekly, gak ho matka na swet porodila (ŠINDLIAR 1689); -o prísl k 1: nude: nahó, nahaťe (KS 1763); -osť ž nezarastenosť niečím: prikryls nahost gegj (zeme) kwjtky rozličnými (PoP 1723-24)


no
I. čast nadväzuje na predchádzajúcu výpoveď: no, ber každý príklad, jak ten svet klame rád (ASL 1687); kresztzani, chtoré sme pravej véri, no chvalyme Boha vsitzi (HPS 1752)
II. cit vyj.
1. upozornenie, varovanie: no, krsni otecz, ti mag pokog (TURIEC 1729)
2. začudovanie: admirantis: ágágág, no, úúú (KrG 1704)

no!_1 no! no!_2 no!

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu