No zn. chem. ▶ nobélium nobelium
no1 spoj. priraďovacia 1. ▶ vyjadruje odporovací vzťah; syn. ale: bola to skromná, no dôstojná oslava; je už postarší, no stále šarmantný a galantný; také niečo nečakali, no stalo sa; chcela vyskočiť, no vtom sa jej zakrútila hlava; vychovávali ho prísne, no zároveň láskavo; celý zápas viedli, no nakoniec prehrali; vedela, kto volá, no nepovedala mu to; chlapec mal ráno o piatej prísť do lesíka za dedinou, no zaspal a zobudil ho až hukot nákladných áut [A. Baláž]; Vtedy [v minulosti] chodili pracovať muži, no teraz odchádzajú za prácou do USA väčšinou ženy - ako aupairky. [Slo 2002]
2. v spojeniach no jednako, no predsa, no aj tak ▶ vyjadruje odporovací vzťah s odtienkom prípustky, a jednako, ale jednako, a predsa, ale predsa: nechcelo sa mu tam ísť, no jednako sa pobral; nemal už síl, no predsa bežal; nič nechápala, no aj tak mala radosť, že im pomohla; Hoci v mokrom, no predsa slávnostnom jarnom rúchu víta Bratislava výročie svojho oslobodenia. [Vč 1978]
3. ako súčasť dvojčlennej spojky síce - no ▶ vyjadruje odporovací vzťah s odtienkom prípustky al. obmedzenia: najlepší síce nebol, no usiloval sa; v rozpakoch sa začal ospravedlňovať, že táto kniha síce má byť vystavená na policiach, no nesmie sa predávať [J. Lenčo]; Čertov síce niet, no vo mne, ak už nie čertovské, aspoň dačo huncútske môže byť. [V. Šikula]; Vo wilsonovskom policajnom zbore síce slúžil iba druhý rok, no všetci ho poznali ako odvážneho a inteligentného muža. [M. Hvorecký]
4. ako súčasť dvojslovnej spojky no aj ▶ vyjadruje a) stupňovací vzťah, okrem toho, navyše aj: ovláda výborne nemčinu a angličtinu, no aj španielčinu; boli tam Trenčania, no aj Liptáci, Oravci a Spišiaci; rodičia nás chceli uživiť, no aj poriadne vychovať b) odporovací vzťah (zároveň, súčasne v protikladnej kvalite): láska prichádza, no aj odchádza; bolo to strašné, no aj smiešne; je mäkký a nežný, no aj neúprosne tvrdý; čo sa stalo? - opýtala sa jemne, no aj trocha prísne
5. ako súčasť dvojčlennej spojky nielen - no aj ▶ vyjadruje stupňovací vzťah, nielen - ale aj: vrátili sa nielen unavení, no aj hladní a smädní; pri čítaní knihy nielen pookriali, no aj sa schuti zasmiali; Lenže si dospelá, si zodpovedná nielen za seba, no aj za dve deti, tak nečakaj, došľaka, že všetci ti budeme riadiť život! [B. Štrauchová]
6. v spojení no len čo vo funkcii podraďovacej spojky ▶ uvádza časovú vetu s významom tesnej časovej následnosti voči deju hlavnej vety, len toľko čo, hneď ako: Vrátili sa pred prvým úderom hromu, no len čo zavreli za sebou dvere, rozleteli sa samy od seba. [K. Lazarová]; Bol to zelený stroj, no len čo vzlietol a odletel, bol by každý odprisahal, že je modrý. [L. Ballek]; Prepáčte. Teraz pracujem, no len čo skončím, navštívim vás a všetko dáme do poriadku! - bolo na modrej kartičke. [M. Zelinka]
no2 čast. 1. i nó, nóó ▶ uvádza výpoveď a dodáva jej rozličné hodnotiace odtienky (uvažovanie, váhanie, rozpaky, priaznivé hodnotenie, pohŕdanie, vyhrážanie sa a pod.): no pravdaže; no dobre, ako chceš; no vidíš, čo som ti hovoril!; no veď vieš, čo chcem povedať; no tak čo, ako bolo?; no keď ste už tu, tak poďte!; no aspoň ty príď!; no, už by sme mali ísť; no a odvtedy sme ho nevideli; chceš? - no, čo ja viem; pamätáš sa na našu susedu... nó... ako sa volala?; no počkaj, veď ty dostaneš!; Jožo je kto? - No, Jožo je môj brat. [K. Bendová]; No, pochlapil si sa... To sa mi páči! [Ľ. Zúbek]; No konečne, už som sa zľakol, že ma dnes nepokarháš! [M. Hvorecký]; Nóó. Bol to zaujímavý chlap, mocný. [V. Šikula]
2. ▶ pripája sa k otázke a vyjadruje výzvu, zdôraznenie pobádajúce na odpoveď: no? - pozrel na mňa otec prísne; Spomeň si, kde sa začala civilizácia? No! - Dievča čušalo. [J. Blažková]; A pozdraviť? - pokračovala učiteľka. - No? - Keď som neodpovedal, vstala. [P. Hrúz]
3. i nó, nóó hovor. expr. ▶ ako samostatná výpoveď vyjadruje obyč. súhlas, prisvedčenie; áno, hej, pravdaže: chceš ísť s nami? - no!; videl si to? - nó!; ste spokojní? - nóó!; tak, ty tu pracuješ? - no... hej; Aj prsia má pekné, veľmi pekné. Peknučké, nóó! [J. Fekete]
4. ▶ vyjadruje pobádanie k nejakej činnosti, povzbudzovanie, výzvu a pod., nože, no len: no poď už, neokúňaj sa!; no tak hovor!; no vzchop sa!; no neplač už!; no dajme sa do práce!; no tak pomôž mi!
◘ fraz. až no veľmi: bola tam nuda až no bola tam veľká nuda; no a? (v replike) a) vyjadruje očakávanie ďalšieho vysvetlenia al. uvedenia výsledku, čo bolo ďalej?, ako to dopadlo?: Dnes sme písali test z matematiky. - No a? - pýta sa matka nedočkavo. b) vyjadruje nesúhlasný, odmietavý al. znevažujúci postoj k predchádzajúcej výpovedi, čo je na tom: To tu chceš len tak sedieť? - No a?; no a čo? (v replike) vyjadruje nesúhlasný, znevažujúci postoj k predchádzajúcej výpovedi, čo je na tom: Počúvajú nás. - No a čo? Nech si počúvajú.; no čo vyjadruje zľahčovanie al. znevažovanie: flegmaticky vzal na vedomie, že ho vyhodili: no čo, aspoň nebude platiť stranícke príspevky; možno si niekto povie: no čo, sedíš si a maľuješ; hovor. no čo už vyjadruje rezignovaný, niekedy zľahčujúci postoj k vzniknutej situácii: skúšku som nespravil, no čo už, vyjde to nabudúce; no dobre vyjadruje (rezignovaný) súhlas; no dovoľ/dovoľte! vyjadruje rozhorčenie, nesúhlas; no hrôza! vyjadruje zdesenie, zhrozenie, údiv; no len aby! vyjadruje pochybnosť o platnosti predchádzajúcej výpovede: Neboj sa, prídem načas. - No len aby!; no len no vyjadruje pohrozenie, varovanie, výstrahu: no len no! - zahriakla ju matka; no nič [to] nestala sa veľká chyba, nestala sa až taká vážna vec, to nevadí: ušiel mi autobus, no nič to, pôjdem ďalším; no nie? ako dôvetok pobáda na súhlas s výpoveďou, veď uznaj(te), že je to tak, však, všakže, pravda: človek sa môže mýliť, no nie?; no prosím! a) vyjadruje rozhorčenie: No prosím! Pol jedenástej a jeho niet!; No prosím! Tak my ho vyrušujeme! b) nech sa páči (obyč. vyslovené ostro, odmerane): Môžem sa vás niečo opýtať? - No prosím!; no toto! a) vyjadruje údiv: No toto! Karol? Si to ty? b) rozhorčenie: No toto! To je neslýchané!; no veď hej/áno vyjadruje zdôraznený súhlas, prisvedčenie, to je úplne samozrejmé, o tom ani nepochybujem; no veď preto (obyč. ako replika v dialógu) vyjadruje uspokojenie, často spojené s vyhrážkou: Nesťažujem sa, iba tak hovorím. - No veď preto!; no zbohom! al. no nazdar! al. no servus! vyjadruje a) nepríjemné prekvapenie, rezignáciu, nespokojnosť, pohoršenie b) žartovné povzdychnutie nad situáciou; expr. že len no veľmi (dobre); úplne, absolútne: ak by odoberali vodičský preukaz za každé porušenie predpisu, tak by sa dodržiavala rýchlosť, že len no!
no3 cit. (píše sa za ním čiarka al. výkričník) 1. i no, no; no, no, no ▶ vyjadruje pohrozenie, varovanie, výstrahu; syn. nono, no-no, nonono, no-no-no: no, len nie tak zhurta!; no, no, to nesmieš!; No, no! Nebuď neúctivý. [J. Fekete]; No, no, len sa nestavaj na zadné. [M. Zelinka]
2. i noó; no, no; no, no, no ▶ vyjadruje chlácholenie, upokojovanie, utišovanie: neboj sa, no, pokojne; no, no, dieťa moje, neplač; no, noó, netreba sa hneď hnevať!; no, no, no, čo som ti urobil?; Privítal ho zúrivý psí brechot. - No, no, no, Pajtáš! Len ty nebreš! - tíšila ho kmotrova dcéra, ktorá vybehla z chalupy. [K. Lászlová]
3. ▶ vyjadruje pobádanie k nejakej činnosti, povzbudzovanie, výzvu, rozkaz a pod.: no! vstávaj!; no! - súri ho; Čierny, nedaj sa! Riavka, pomôž mu, no! Riavka! [L. Ťažký]; Vysadni, no, pohni sa už! - nemohol som vydržať na mieste. [Sln 1972]