nivočiť nedok. obyč. expr. ničiť, pustošiť: n. prírodu, zariadenia
nivočiť -čí -čia (ne)nivoč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok.
nivočiť sa -čí sa -čia sa (ne)nivoč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok.
nivočiť -čí -čia (ne)nivoč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. expr. 1. (čo (čím)/s vedľajšou vetou) ▶ spôsobovať zlý stav, skazu, zánik niečoho; vo veľkej miere ničiť, pustošiť, devastovať: n. krajinu, prírodu; nenivočme našu planétu!; les treba chrániť, nie n.!; n. si organizmus zlou životosprávou, fajčením, ponocovaním; lož nivočí charakter človeka; vandali nivočia, čo iní budujú; nezmyselné nivočenie pamiatok; hrad sa pomaly rozpadáva, rozsýpa nivočený bujnou vegetáciou [P. Glocko]; Akým právom nivočí on ľuďom ich plány, ich sny, ich život? [K. Lazarová] 2. (koho) ▶ zbavovať niekoho duševných al. telesných síl, ničiť, trápiť, vyčerpávať; syn. mučiť, zožierať: nivočí ho bolesť, strach; veľmi ju nivočili výčitky; I teraz, nivočená chorobou, sa obrátila, aby jej chlapi nevideli do tváre. [J. Štiavnický]; Taký slaboch ešte nie si, aby ťa nivočili kadejaké malicherné a hlúpe spomienky. [E. Farkašová] ▷ dok. ↗ znivočiť
nivočiť sa -čí sa -čia sa (ne)nivoč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. expr. 1. ▶ stávať sa neupotrebiteľným, bezcenným, strácať hodnotu, kaziť sa, ničiť sa: častým používaním sa veci nivočia; knihy uložené v pivnici sa nivočia; Pred ich očami sa všetko nivočilo a rúcalo. [L. Ballek] 2. ▶ duševne al. telesne sa oslabovať, vyčerpávať; prežívať duševné utrpenie, trápiť sa, ničiť sa; syn. mučiť sa, katovať sa, zožierať sa: dožič pokoja svojej duši a nenivoč sa!; Len robíš, klčuješ, potíš sa, nivočíš sa na roli, no aj tak je všetko proti tebe, stále máš pohrešok. [V. Šikula]; Pil si, večne piješ, nivočíš sa. [Š. Žáry] ▷ dok. ↗ znivočiť sa
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniť • pustošiť: vojská drancovali, plienili naše dediny • ničiť • expr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmi • okrádať • vykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobu • lúpiť • zbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestách • hovor. brakovať • expr.: drať • zdierať • rabovať • hovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch
kaziť sa stávať sa neupotrebiteľným, bezcenným, strácať hodnotu • brať skazu • ničiť sa • nivočiť sa • znehodnocovať sa: nábytok sa v pivnici kazí, ničí • vychádzať nazmar/na skazu: tovar vychádza nazmar • expr. humpľovať sa: častým používaním sa veci humpľujú • hovor. expr. rapľovať (zle fungovať): prístroj začal rapľovať
kaziť 1. spôsobovať škodu na niečom, robiť menej hodnotným • poškodzovať • ničiť • nivočiť • znehodnocovať: neodborným zaobchádzaním kazí, poškodzuje, ničí stroj; výfuky kazia, znehodnocujú vzduch • expr. humpľovať (i morálne): humpľuje nábytok, humpľuje si život • hovor. expr.: babrať • degviť • packať • hovor. fušovať (neodborne, zle vykonávať nejakú robotu): všetko babre, degví; fušuje šaty • hovor. expr. psuť (zle vykonávať robotu al. robiť mravne horším): psuť robotu; psuje mládež • hovor. expr. kopať (robiť s chybami): kope písomku • expr. potvoriť: celý dojem potvorí neporiadok v izbe
2. p. hatiť, mariť 1, kaliť 3, sabotovať
mariť 1. robiť prekážky a tak brániť v niečom • hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívu • kaziť: kaziť dcére šťastie • znemožňovať • zamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vode • zabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhre • rušiť • narúšať • krížiť • križovať: rušil, krížil jeho zámery • hovor. torpédovať: torpédoval diskusiu • brzdiť • zdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedy • hovor. hamovať: hamovať vývin • hubiť • ničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosť • expr. nivočiť: nivočil ich šťastie
2. p. márniť 1
moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiť • súžiť • sužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomia • krušiť • umárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umárala • expr.: zožierať • žrať • hrýzť • zhrýzať • spaľovať • kniž.: užierať • zžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomie • deptať • expr.: gniaviť • dusiť • dláviť: depce, gniavi ho neistota • expr.: mučiť • ubíjať • nivočiť • zabíjať: choroba ho ubíja, nivočí • hovor. expr. mordovať • nár. vädiť
ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať
2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže
3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať
nivočiť p. ničiť 1, 2
nivočiť sa 1. p. kaziť sa 2. p. trápiť sa 1
nivočiť, -í, -ia nedok. (čo, koho) privádzať navnivoč, hubiť, ničiť, pustošiť: n. úrodu, n. stromy, n. národy, n. ľudské šťastie; nivočenie ľudstva; nezmyselné nivočenie; oheň, čo páli, nivočí (Tim.);
dok. znivočiť
|| nivočiť sa privádzať sa navnivoč, ničiť sa: Nivočíte sa a výsledok nijaký. (Hor.) Bár by sa už ľudia nemuseli takto nivočiť. (Pláv.);
dok. znivočiť sa
nivočiť nedok. niekoho al. niečo poškodzovať, spôsobovať ujmu; ničiť, pustošiť: Tech Srbou tag ňivočiľi ťí Ťurci (V. Lom MK); Chrobáki mi nivoša̋ krompele (Kameňany REV); Po muzikách si ňivočila zdravie (Návojovce TOP); Dekade liétá a darmo čo nivočí topane (Myjava); Ľem šicko ňivoči (Soľ VRN); Mandeľinki barz ňivočo bandurki (Richvald BAR)
nivočiť sa nedok. trápiť sa: Ke_ca už veľa ňivočiu̯, pán mu povedau̯: „Ja ťi dám nuoš a ti sa bráň!`` (Vígľaš ZVO); Čo sa budem f sebe nivočit, aj tak si nepomóžem! (Myjava)
nivočiť [-vo-, -ve-] ndk kaziť, ničiť, privádzať nazmar: mnohé závadi a prekážki všecko polechťšení ňivočili (BR 1785); úžerámi celé obce niwečiti neprestáwagú (BN 1790); deti otcowske krwawe nadobiwanj nemilo Bohu w tancoch marna a niwoča (MiK 18. st)