nielen spoj. priraď.
1. má odstupňúvací význ., nie iba: každý chce zarobiť, n. ty
2. nielen(že) – ale aj, i, ani vyj. stupňovací vzťah: je n. dobrý, ale aj múdry; nielenže neprišiel, ale ani nenapísal
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
a nielen spoj. priraďovacia
nielen – ale aj spoj. priraďovacia (dvojčlenná)
nielen – ale ešte (aj) spoj. priraďovacia (dvojčlenná)
nielen – ale i spoj. priraďovacia (dvojčlenná)
nielen – lež aj spoj. priraďovacia (dvojčlenná)
nielen – lež i spoj. priraďovacia (dvojčlenná)
nielen – no i spoj. priraďovacia (dvojčlenná)
nielen spoj. priraďovacia
nielen spoj. priraďovacia 1. ▶ vyjadruje odstupňúvací vzťah, nie iba: všetkých nás to prekvapilo, n. teba; túži vymeniť panelákový byt za chalupu, n. na víkendy; Šikovní ľudia sa rodia po celom Slovensku, nielen v Bratislave. [Pd 1994] 2. ako súčasť dvojčlenných spojok nielen - ale aj/i, nielen - lež aj/i, nielen - no aj/i, nielen - ale ešte (aj), v zápore nielen - ale ani ▶ vyjadruje stupňovací vzťah: prišiel n. otec, ale celá rodina; stromy prijímajú živiny n. koreňmi, ale aj zo vzduchu; bol n. múdry, ale i spravodlivý; je to n. zábavné, lež aj poučné; umenie je n. dopestovať hrozno, lež i predať ho; jedlo musí n. dobre vyzerať, ale ešte musí aj chutiť; Ale cíti, nielen cíti, ale vie, že niekto pri ňom stojí. [J. Lenčo]; Ušpinil si nielen topánky, ale aj ruky a nohavice. [V. Šikula]; Lásku! Pane Bože! Kde práve ju mám vziať, keď jej niet nielen vo mne, ale ani vo svete? [L. Ťažký] 3. ako súčasť dvojslovnej spojky a nielen ▶ vyjadruje fakt, že situácia obsahuje aj iné, ďalšie súčasti popri tej, ktorá je vyjadrená v predchádzajúcom výraze: som z toho sklamaná, a n. to; poriadne ma to prekvapilo, a n. mňa; chýba mu kontakt s prírodou, a n. to; Človek, čo tam rozhoduje o tých veciach, je jeden môj veľmi dobrý známy, a nielen to... [M. Zelinka]; Režisérovi J. Sládečkovi (a nielen jemu) sa podarilo prebudiť Palárika. [Pd 1994]; Vianoce - tie začínajú v supermarketoch (a nielen tam) už v jeseni. [EV 2003]
nielen 1. vyjadruje priraďovací odstupňúvací vzťah • nie iba: pôjdeme všetci, nielen, nie iba ty
2. ako súčasť dvojčlennej spojky so spojkami ale aj, ale i, lež aj, lež i, ale ešte, ešte aj vyjadruje priraďovací stupňovací vzťah • nielenže: nielen(že) si roztrhal nohavice, ale aj, lež aj, ešte aj sveter stratil
nielen i nielenže spoj. priraď.
1. v spojeniach nielen... ale i (aj), nielenže... ale (i, aj) spája dve vety priraďovacieho súvetia al. dva viacnásobné výrazy so stupňovacím významom: Anabella mala nielen dobré srdce, ale bola aj dômyselná. (Tat.); nielen v nedeľu, ale i v robotný deň (Kuk.); Nielen ona jemu, ale i on sa dievčaťu páči. (Ondr.) Voda nielenže je mútna, ale je ozajstná kaluž. (Kuk.)
2. nielen pripája vetný člen al. vetu so stupňovacím významom k predchádzajúcej vete: Priľnula k nemu celou láskou svojho srdca — nielen materským mliekom. (Vaj.) To už keď malo byť na smiech, muselo za to stáť, nielen slovo prehodiť. (Taj.)
nielen spoj. priraď. 1. má odstupňovací význam; nie iba: Ňilem čelovskej čerešňe male na ďeľako chír, aj čelovská čerešňovica bejvala zácna (Čelovce MK); Nielen ras, ale kolko razí som si svoj život chránila (Kráľ. Lehota LM); A chodzeľi śme každi dzeň, i prez dzeň, ňeľem večarami, na pratki (Sokoľ KOŠ) 2. nielen (nielenže) - ale aj, (ale i, ani), vyjadruje stupňovací vzťah: Aľe aj furman miseu̯ ňiľen vládaťi, aľe miseu̯ maťi aj rozun a ku_sä do toho rozumeťi (Kokava n. Rim. RS); Žene zahrabovale, abe lúka bola ňiľem pekňe pokosená, aľe aj pohrabaná (V. Lom MK); Ňieľenže ťa nabijú, aľe aňi plaka_ťi ňedajú (Králiky BB); Ňijelen našá rodzina, ale aj zatovci vedzá zmajstruvat šecko (Červeník HLO); Tancovaľi ňeľem dzeuki i paropci, aľe i chlopi i ženi (Rankovce KOŠ); Mušel veľo pasc kravi pres prazňini, aľe ňeľem von, aľe to šicki chlapci (Brezina TRB)
nijelen p. nielen
nilen p. nielen
nielen [n(i)e-; -n, -m], nejen(em) I. spoj prir súčasť zložených výrazov n. - ale i; n. - než i; n. - ale také, pri zápore n. - ale ani vyj. stupňovací vzťah: nielen w teyto weczy, ale y w gynich weczech (B. ŠTIAVNICA 1594); oddalj nielem nam, ale y czesatnjkom (BARDEJOV 1597); wlk nelen po drobnem dobitku, ale y po rožnem čyha (KoB 1666); v krčme se nejenem goralka šenkuje, ale i vino (VRŠATEC 1683 U2); njelen w kragjne polskeg, ale take y zde (ORAVA 1735); Balogh sa sprawuwal ngelen o arendu, nez y o fundusow (HLOHOVEC 1743); (krivdu) nelen bolestne znassjm, ale ani trpeti nemužem (PUKANEC 1793); (ľudia) negen pracugj, ale se kwaltugj (HRANOVNICA 18. st) II. čast zdôrazňuje platnosť výrazu: riekla Mossowska, že nielen gednim se bude Kacžka krčit (S. ĽUPČA 1689)