Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

niekde zám. neurč. príslov. vyj. neurčitosť

1. miesta, na, v kt. prebieha dej, činnosť, kdesi, dakde, voľakde: n. v dome, n. sa zastavíme

2. miesta, kt. je cieľom smerovania, niekam: položme to n.

3. a nepravidelnosť výskytu, nie všade, tu i tu: stromy sú tu vysoké, n. i nízke

niekde zám. neurčité príslovkové

niekde zám. neurčité príslovkové 1. ▶ odkazuje na neurčitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej al. kde sa niečo nachádza; syn. dakde, voľakde, kdesi: n. zabrechal pes; ubytovať sa n. pri mori; teraz pracuje n. v Čechách; n. sa musel zdržať; nevidel si n. moje okuliare?; jeho tvár už n. celkom iste videl; Jeleň musí byť blízko, niekde tu naokolo! [R. Moric]
2. ▶ odkazuje na neurčitosť pri voľbe miesta smerovania, nevedno kde; syn. niekam, dakde, dakam, voľakde, voľakam: polož to n. sem; odnes to n. do pivnice; mal by vyjsť n. medzi ľudí, do prírody; poďme si n. sadnúť; najradšej by odišiel n. ďaleko; Adam čoraz častejšie a márnejšie hľadá veci, ktoré niekde odložil alebo založil. [D. Dušek]
3. ▶ odkazuje na neurčitosť a nepravidelnosť výskytu, na niektorých miestach, nie všade; syn. dakde, miestami, kde-tu, tu a tam, tu i tu: n. už kvitnú snežienky; n. bol ešte sneh, n. blato; voda im siahala po členky, n. aj po kolená; všade bolo čisto, hoci n. deti natrúsili omrvinky z koláčov; n. už vlaky nepremávajú

niekde zám. prísl.

1. na nejakom, neurčitom mieste, kdesi, dakde, voľakde: niekde v kuchyni; niekde v meste;

2. na nejaké, neurčité miesto, niekam: ísť niekde, dostať sa niekde; Najradšej by som odišiel niekde ďaleko. (Fig.)

negde p. niekde

niehde p. niekde

niekde zám. neurč. príslov. (ňegďe, ňiehďe, ňiejďe)
1. vyjadruje neurčitosť miesta, kde prebieha dej, činnosť; dakde, voľakde: Ňiegďe i cukrovinki sa jim trafiľi (Necpaly MAR); Že tan sa niédze uderí a že sa mu zaiskrí očoch (Kostolné MYJ); Paholek pásel kone lebo na pažiti, lebo na daťeline, lebo niégde sigoti (Trenč. Závada TRČ); Kej idzež do tej Bistrice, pozri tam niedze, či nedostanež v niekerém opchodze kúpic ti klučki do dverí (Trstie ILA)
2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania, niekam: Ňegďe sa (chlapci) zatárali (Mošovce MAR); Mama ňijeďe išli, hadan do sklepu (Návojovce TOP); Kec ca išlo négdze na muziku alebo ven, tag zme si oblékli také podlejšé rukáfce (Smolenice TRN); Račié son išla niéjďe na pole robiť (Dol. Súča TRČ); Dala son si ňiehďe ihlu a ráz ňeviem ďe! (Čičmany ŽIL); Drevo zakotúľalo ňiedze tag bokom (Podmanín PB)
3. zsl vyjadruje neurčitosť, nepravidelnosť výskytu; tu i tam: Ňijeďe volajú bociana gója (Návojovce TOP); Poton sa len chodzí pokukávat, ked je negdze šteg vivalení (Myslenice MOD); Mi zme temu hovorili obar, négdze temu hovorá ovar (Modranka TRN)

niekde [n(i)e-] zám neurč prísl
1. na nej. neurčitom mieste: ditiatko (aby) niekde ginde statek wyhledawalo (S. ĽUPČA 1558); (peniaze) musim nekde wypuciti (TOVARNÉ 1610); čib’ brater mezi ňimi ňekďe ňebil (BR 1785); wrecko smrdy, muselo negde mastaly zakopane bity (PUKANEC 1786)
2. na nej. neurčité miesto, niekam: draby (ho) zwaly, aby ssel s nymy obraty niekde salasse (TRENČÍN 1584 E); gestliby ho (majstra) cechmjstr nekde poslal (CA 1681); Duro Miczna gestly by z nasseg obcy očouskeg wen wissel ginde nekde biwat (OČOVÁ 1742); (čeľadník) od panuw niekde poslany (ZNIEV 18. st)