niže
I. predl. s G vyj.
1. miesto položené nižšie od niečoho al. smerovanie na také miesto, poniže, op. vyše: n. domu je cesta
2. nižšiu hodnotu, ako udáva kvantitatívny výraz, menej ako, pod, op. vyše: žena n. päťdesiatky, nepredá to n. tisícky
II. prísl. hovor. poniže, nižšie: býva tam n.
III. čast. vyj., že údaj nedosahuje uvedenú hodnotu, op. vyše: pri n. štyroch stovkách pracovníkov
niže prísl.
niže predl. s G
niže čast.
niže1 predl. s G 1. ▶ vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, od niečoho al. smerovanie na také miesto; syn. poniže; op. vyše1: n. dediny, cesty tečie potok; vody bolo n. kolien; susedovi, čo býval n. nich, sa darilo; na pleciach košele detvianskeho kroja sú výšivky a n. pliec spredu sú všité vodorovné viazania; Mali [panny] vraj dlhé žlté vlasy, čo im splývali niže pása a viali vo vetre, keď bežali po úbočí. [A. Habovštiak] 2. ▶ vyjadruje nižšiu hodnotu, ako udáva kvantitatívny údaj, menej ako; syn. pod; op. vyše1: bol mladý, mal niečo n. štyridsiatky; priemerná výška dievčat bola n. 170 cm; vonku je n. nuly; v roku 1759 Viedeň rozhodla, že hodnoty n. groša sa budú raziť iba z medi; Aké malé rozdiely! Od prvých ich delí čosi niže sekundy, od druhých desatinka sekundy. [R. Moric]; Boli sme štyria; všetko drobizg niže desiatich rokov. [J. Domasta]; Z dvoch tisícok opýtaných to vedelo len niže 10 percent. [Poľ 2010]
niže2 prísl. hovor. zried. ▶ na mieste al. na miesto, ktoré je v menšej výške od niekoho, od niečoho, poniže, nižšie, dolu1; op. vyše2: býva tu trochu n.; leží tam n.; tu n. je studnička; potôčik pretekal v úžľabine n. od nich
niže3 čast. zried. ▶ vyjadruje, že údaj nedosahuje uvedenú hodnotu, menej ako; op. vyše3: pri n. stovke účastníkov
niže 1. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. smerovanie na také miesto (op. vyše) • poniže (koho, čoho; op. povyše): niže, poniže domu tečie potok • pod (čím; op. nad) • popod (koho, čo; op. ponad): niže hory, pod horou, popod horu vedie cesta do dediny
2. (čoho) vyjadruje nižšiu hodnotu, ako udáva kvantitatívny údaj; menej ako • pod (čo): 800 metrov zabehol niže dvoch minút, pod dve minúty
3. p. poniže 1, 2
pod 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie nižšie od niekoho, niečoho al. nižšiu mieru (op. nad) • niže (koho, čoho): kopol ho pod koleno, niže kolena; teplota klesla pod dva stupne, niže dvoch stupňov
2. (koho, čo) vyjadruje účel, cieľ • do (čoho): zverili jej dieťa pod opateru, do opatery
3. (kým, čím) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. nižšiu mieru (op. nad) • niže • poniže (koho, čoho): pod horou, niže, poniže hory tečie potok; vonku je pod nulou, niže nuly
4. (čím) vyjadruje príčinu, dôvod • od (čoho): stromy sa ohýbali pod náporom vetra, od náporu vetra
poniže 1. na miesto al. na mieste, ktoré sa nachádza v menšej výške od niekoho al. niečoho (op. povyše) • nižšie (op. vyššie): zastal poniže, nižšie • hovor.: niže • ponižšie • nár. ponižej: leží tam niže, ponižšie • dolu • dole: dolu, poniže vedie úzky chodník
2. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. smerovanie na takéto miesto (op. povyše) • niže (op. vyše): poniže, niže cesty vedie železnica • pod (čím; op. nad): pod chatou, poniže chaty je studnička • nár. zdola (čoho)
1. predl. s 2. p., zried. i prísl. nižšie vzhľadom na niečo, pod niečím, poniže: niže školy, niže dediny, niže cesty; býva tu niže hneď (Tim.); Odtiaľ sa spúšťali niže za hlasom píly. (Tat.)
2. presl. s 2. p. vyjadruje, že hodnota niečoho je nižšia, ako udáva nejaké číslo, menej ako: chlap niže tridsiatky mladší ako 30 rokov; Nedá niže dvadsaťpäť ani o grajciar! (Taj.) nepredá lacnejšie
niže predl. s. G (nižo, nížej) 1. strsl, zsl vyjadruje, že miesto je položené nižšie od niečoho iného, poniže: Tam ňiže pňa bola taká priepoľka, nuž do ňej padou̯ (Blatnica MAR); Bívau̯ ftedi niže počti (Osádka DK); Ňiže ďeďiňi velká zákruta (Králiky BB); Ňiže tejto stuňňe je to (Podhradie PDZ); Tam bíva nižo nás (Kameňany REV); Ňiže píľi sa uš chaťi ňesmú staväť (Čičmany ŽIL); Ňiže náz už ňigdo ňebíval (Bošáca TRČ); Nížej miesta biu̯ most (Štefanov SEN); niže dedini (Lukáčovce HLO) 2. csl vyjadruje nižšiu hodnotu ako udáva číselný údaj, menej ako, pod: Ňiže stouki ňejďem (Králiky BB); Ňiže dvaccad ván to plátno ňemvóžem stríhat (Bošáca TRČ); Mal daco ňiže sto korunki (Sedlice PRE)
nižo p. niže
niže predl s G vyj. 1. miesto položené nižšie od niečoho, poniže: nyže potoka Konopischco gedno gitro zemy (JELŠAVA 1566 E); rola ležy nyže Srneg hory (TRSTÍN 1687); paholskie skuornye welike nisse kolena (KRUPINA 1721); x. pren Idomenes držj se niže sweg hodnosty (PT 1778); pažite aneb obecne passjenky njže studničky ((BYTČA) 1780) 2. nižšiu hodnotu ako udáva kvantitatívny výraz, menej ako: mal Jankowicz zakopane penize, bolo gjch sediom wreczek, ktere boly gedni na pol rifa zdlužkj a širkj na dobru pgat, ale žadne wreczko nebolo niže pgade (JASENICA 1704); od každeg obručze wycze nemame braty toliko denarios duos, od takowjch suduw, ktere seu wetssy od osmj okowjch, nyže osmj okowj, denar unum (CA 1731)