Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

niť -e ž. spradené vlákno na tkanie, šitie ap.: tenká n., klbko n-í, navliecť n. do ihly; (strihať ap.) po n-i v jej smere;

pren. (nadviazať, pretrhnúť) n. rozhovoru spojitosť, súvislosť

● niečo sa ťahá, tiahne, vinie ako červená n. niečím je vedúcou myšlienkou;

niťový, nitený príd.: n. tovar; n-é rukavice z nití;

nitka -y -tiek ž. zdrob.: hodvábna n.;

pren.: n-y zrady súvislosti; mať strieborné n-y vo vlasoch jednotlivé šedivé vlasy

● zmoknúť do n-y úplne; niet na ňom → suchej n-y; expr. → život mu visel na n-e; na n-e obstálo, že ... veľa nechýbalo, že ...; obrať ap. niekoho do (poslednej) n-y všetko mu vziať; mať v rukách všetky n-y všetko ovládať; expr. nenechať na niekom (ani) → suchej n-y;

nitkový príd.;

nitôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

niť nite nití ž.

nitka -ky nitiek ž. 1. zdrob. ▶ (tenká, kratšia) niť: ozdobiť kraslice pestrofarebnými nitkami; čipka popretkávaná zlatou nitkou; vytiahnuť z látky kúsok nitky; gombík visí už len na jednej nitke; Pozrela na mňa so zdvihnutým, ako nitka tenkým čiernym obočím. [H. Zelinová]; Na ponožkách sa objavovali diery, na pätách vznikla sieťka z nylonových nitiek. [As 2002]; pren. mať biele, strieborné nitky vo vlasoch mať jednotlivé šedivé vlasy, zopár šedín; až teraz sa ukázalo, že sú [jej pehy na spánkoch] pretkané nitkami vrások [D. Dušek]
2. trochu expr. ▶ čo spája niečo s niečím, čo navzájom súvisí, spojitosť, súvislosť, zviazanosť, spojivo, súvis: nitky prípadu, vyšetrovania, diania vedú do úspešnej firmy; spriadať nitky zrady; usiloval sa nájsť nejakú nitku, čo by mu pomohla odhaliť toto tajomstvo; pretrhnutú nitku priateľstva sa im už nepodarilo nadviazať; Hurban by dokonca v tomto momente popretŕhal všetky nitky, čo ho spájali so Štúrom. [T. Winkler]
3. bot. ▶ stopkovitá al. plochá časť tyčinky kvetu, nesúca peľnicu a spájadlo: fialovo sfarbené chlpaté nitky; nitky tyčiniek niektorých kvetov prirastajú ku korune alebo k čnelke
◘ fraz. byť mokrý/premočený/spotený do nitky al. zmoknúť/premoknúť do nitky byť úplne, naskrz mokrý al. spotený; nenechať na niekom [ani] suchej nitky a) veľmi skritizovať niekoho b) poohovárať, očierniť niekoho; niečo visí/sa drží len na nitke niečo je vážne ohrozené; niet/nie je na ňom suchej nitky je úplne mokrý, premočený; ťahať/poťahovať [za] neviditeľné/správne nitky al. ovládať niekoho, niečo neviditeľnými nitkami al. mať/držať v rukách všetky nitky nebadane, z úzadia niekoho, niečo usmerňovať, riadiť; všetky nitky sa zbiehajú k niekomu niekto sa dostáva do spojitosti, súvislosti s niečím, obyč. s niečím negatívnym, niekto sa stáva podozrivý; [všetky] nitky sa zbiehajú v niečích rukách/niekde niekto všetko riadi, o všetkom rozhoduje, má na všetko vplyv, niekto je tým skutočným centrom (moci, organizovania, riadenia a pod.)
▷ zdrob. nitôčka ↗ niť

niť nite nití ž. 1. ▶ dlhý, veľmi tenký útvar zosúkaný z dvoch al. viacerých priadzí al. utvorený z umelého materiálu, určený na šitie, tkanie, vyšívanie a pod.: tenká, hrubá, pevná, slabá n.; bavlnená, hodvábna, ľanová n.; zmesová, syntetická, nylonová n.; rôznofarebné nite; dvojitá n.; šijacia, vyšívacia, obuvnícka n.; nite na paličkovanie; vrchná, spodná n. určená do šijacích strojov; gombíková n. hrubšia, pevnejšia na (ručné) prišívanie gombíkov; osnovné, útkové nite (väzby tkaniny); továreň na nite; cievka, klbko nití; navliecť n. do ihly; navinúť n. na cievku; navliecť koráliky na n.; n. sa zauzlila, roztrhla; strihať, trhať plátno po niti v jej smere; zvinuté mäso zviažeme kuchynskou niťou; dentálna, zubná n. tenké vlákno na čistenie medzizubného priestoru; chirurgická n. na zošívanie rán; Keď prišil na košeľu gombík, nite sa naraz rozpadli a gombík zaletel pod posteľ. [R. Sloboda]; Vínovočervený zamat zdobili keltské vzory vyšité zlatou niťou. [D. Pastirčák]; pren. striebornými niťami popretkávané vlasy šedinami; Referencie sprevádzajú človeka celým životom ako neviditeľná niť a majú veľkú silu. [HN 2007] □ syrové nite výrobok z pareného syra
2. iba sg. ▶ čo spája niečo s niečím, čo navzájom súvisí, spojitosť, súvislosť, zviazanosť, súvis; syn. spojivo, ohnivko: pretrhnúť n. myšlienok; spriadať, preťať n. svojich spomienok; odvíjať n. udalostí; vytvárať dejovú n. príbehu; Každý náš čin - či už správny, alebo pomýlený - stáva sa niťou tvoriacou dejiny. [Blu 2004]
◘ fraz. niečo sa tiahne/vinie niečím ako červená niť niečo je základnou myšlienkou, hlavnou ideou niečoho; kniž. Ariadnina niť vodidlo umožňujúce orientovať sa v zložitých otázkach a napomáhajúce ich riešenie; načať inú niť začať sa zaoberať niečím druhým, odlišným ako doteraz; nadviazať niť [rozhovoru, príbehu, spolupráce] po istom prerušení pokračovať v niečom; pretrhla sa/preťala sa niť jeho života zomrel (obyč. náhle, nečakane, zbytočne); sledovať niť myšlienok pozorne počúvať (niečí výklad); stratiť niť [myšlienok] byť vyrušený v prejave, vo výklade ◘ parem. i z krátkeho ľanu bude dlhá niť nezáleží len na veľkosti
▷ zdrob. ↗ nitka; nitôčka -ky -čok ž. zdrob. expr.: namotať si na prsty farebné nitôčky; Dym z vatry nasiakol do každej nitôčky. [K. Bendová]; Neraz sa veru práve tej nitôčky [predstavy o pokračovaní života] držia i ľudia neveriaci, osvietení. [K. Jarunková] pren. zvrchu sme hľadeli na tenučkú nitôčku potoka [E. Farkašová]

niť, -te ž. textilné vlákno na šitie a tkanie: konopná, tenká, hrubá, hodvábna, zlatá, biela, čierna rôznofarebná n.; klbko, cievka nití; navliekať n. do ihly;

pren. súvislosť, spojivo: (hlavná) dejová n., základná, vývinová n., myšlienková n.; kniž. smrť pretrhla n. jeho života ukončila jeho život; pretrhnúť n. rozhovoru prerušiť niekoho v rozhovore, preťať n. rozpomienok, pretrhnúť, roztrhnúť n, spomienok, rozpomienok, myšlienok prerušiť spomínanie, rozpomínanie, myšlienky; stratiť n. (v reči) zabudnúť na logický súvis; Mal v rukách všetky tajné nite protislovenskej intrigy (Vaj.) celú činnosť. Priadli čierne nite zrady (Min.) pripravovali zradu; odvíja sa času niť (Kost.) čas plynie

● tiahne sa niečím ako červená n. je základnou myšlienkou, hlavnou ideou niečoho; hovor. premoknúť do nite, na n. veľmi; okradnúť niekoho do (poslednej) nite celkom, úplne;

niťový príd.: n. tovar; n. gombík z nití; tech. n-á olovnica

niťový p. niť

niť ž. strsl, zsl spradené vlákno na tkanie al. na šitie, cverna: Ňiťou som prevľiekla gomp s kabáta a hračka bola hotová (Králiky BB); Ke_to bolo šetko na návoji, daľi sa ciepki, abi sa ňiťe rozďeľiľi (Detva ZVO); U nás snuvali dvanásťima ňiťiama a to bola jenna hupka (V. Maňa VRB); Usúkaj mi kračú nit! (Kameňany REV); Pot, budeme súkat nici! (Jablonové MAL); Niti sa pri pradzení prstoch stenšuvali, slinili (Trakovice HLO); S povesén sa prálli také ťenšé ňiťi (Kochanovce TRČ); Motúščeg mu upľietľi s ti_ňicí, do toho závinčeka navľiekľi a už boľi gace ušité (Podmanín PB)
L. útkové nite (Myjava) - priečne nite v plátne; osnovné nite (Myjava) - pozdĺžne nite v plátne
F. zmokou̯ do ňiťi (Košťany n. Tur. MAR), zmokeu̯ do nici (Brodské SKA) - úplne, celkom premokol; ušila to horúcou ňiťou, šetko sa to pára (Návojovce TOP) - nekvalitne; aj s krátkích konvóp duhé ňici bívajú (Bošáca TRČ) - aj nenápadný človek môže vykonať niečo výnimočné; niťový príd.: Navrch sa dala taká ňiťová plachta (Kochanovce TRČ)

niť ž spradené vlákno na tkanine, šitie ap.: obogek na fertuch krumpowany zlatimy nytmy (MOTEŠICE 1580); stribrza yako nity malicžko (ŽILINA 1594); rucžniky tureczkimj nytemy ssyte (s. l. 1637);
x. pren niť sprostá lehko se pretrhne (SPo 1691) čo nie je dostatočne pevné, ľahko sa kazí; roztrhla se niť života (GŠ 1758) o smrti; niť nassych mysslenek (MPS 1777) súvislosť, spojitosť; wimknút se z niti (PT 1778) oslobodiť sa; wecy lidske wysa s ťenkeg niťi (GP 1782) sú neisté
F. najde sa klbko po niti (SiN 1678) keď poznáš začiatok, nájdeš aj koniec; nitený príd: filis: niťěnný (PD 18. st)
L. filamen: njťenny sstuk (KS 1763) zväzok nití; nitka, nitečka dem: na hrdlo deset nitek perly (KRUPINA 1691); nastrihal plésskúw zlatych a wytenčil na nitki (KB 1757); filum: nit, nitka (ML 1779); filis: nitečka (PD 18. st); nitkový príd: panucellium: wreteno nitkowé (KS 1763)