ničota -y ž.
1. bezvýznamnosť, bezcennosť, malosť: pocit vlastnej n-y, n. záujmov
2. prázdnota, nebytie: útek do n-y, omdlel a klesal do n-y;
ničotný príd. k 1: n-é veci, záujmy;
ničotne prísl.;
ničotnosť -i ž.
ničotnosť -ti ž.
ničotnosť -ti ž. ▶ niečo bezcenné, nedôležité, bezvýznamné, ničotné; stav, postavenie bez dôležitosti, hodnoty; syn. ničota, bezcennosť, bezvýznamnosť: Cítiš svoju maličkosť, nedostatočnosť, ničotnosť. A to páli! [J. Čajak ml.]; Vedela, že jej reči rozpadli by sa v nezmyselnú ničotnosť. [P. Zván]; Včerajšie myšlienky o ničotnosti života znovu prichádzali. [V. Mináč]
ničota 1. stav, postavenie bez dôležitosti, hodnoty • ničotnosť • malosť • bezvýznamnosť • bezcennosť: pocit vlastnej ničoty, malosti, bezvýznamnosti • nedôležitosť • nezávažnosť: teraz sa ukázala nezávažnosť jeho úsilia • márnosť • zbytočnosť • nezmyselnosť • daromnosť: zbytočnosť obete
2. p. prázdnota 1
ničotnosť p. ničota 1
ničotný príd. nepatrný, bezvýznamný, nezávažný, prázdny: n. život; n. človek;
ničotnosť, -ti ž.