ničomný príd. naničhodný, zlý, nízky, podlý: n. človek;
ničomne prísl.: n. zradiť;
ničomnosť -i ž.
1. iba jedn. k ničomný
2. ničomný, podlý čin
ničomnosť -ti -tí ž.
ničomnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. trochu expr. ▶ vlastnosť toho, kto je ničomný, kto nemá pevné morálne zásady, zmysel pre čestnosť; nečestnosť, podlosť; syn. naničhodnosť: ľudská n.; morálna n.; poukazovať na n. úžerníkov; mať strach z podlosti a ničomnosti druhých; bol zatrpknutý, pretože zažil nevďak ľudí a poznal ich n. 2. trochu expr. ▶ odsúdeniahodný, podlý, ničomný skutok svedčiaci o nízkych charakterových a morálnych vlastnostiach, podlosť; syn. naničhodnosť: bola to neslýchaná n.; urobil tú najhoršiu n.; dopúšťať sa ničomností; má na svedomí nejednu n.; ako sa môžeš podieľať na takejto ničomnosti!; nech si zodpovedá za svoje ničomnosti! 3. expr. ▶ bezvýznamná, bezcenná, nedôležitá vec al. záležitosť, daromnosť, ničotnosť: tráviť čas ničomnosťami; Nebyť kadejakých intríg, teraz by som sa s takou ničomnosťou nezapodieval, lež by som ju jednoducho pridelil na vybavenie Ďurčinovi. [K. Lazarová]; Hrdil sa pevnými zásadami, neznášal ľahkomyseľné míňanie, utrácanie na ničomnosti. [G. Rothmayerová] zbytočnosti
naničhodnosť 1. expr. naničhodný čin • pejor.: ničomnosť • ničomníctvo • expr. naničhodníctvo: vystrájať naničhodnosti, ničomnosti, naničhodníctva • podlosť • hanebnosť • nehanebnosť • mrzkosť: dopustiť sa podlosti, hanebnosti, mrzkosti • zried. nečin (Vajanský) • subšt. nehoráznosť • expr.: lotrovstvo • lotrovina • darebáctvo • paskudníctvo • mizeráctvo • hovor. pejor. gaunerstvo • pejor.: oplanstvo • pľuhavstvo: vykonať veľké oplanstvo, pľuhavstvo • trocha pejor.: lapajstvo • loptošstvo • hrub. svinstvo
2. p. daromnica 1
ničomnosť p. naničhodnosť 1
podlosť podlý čin, podlé správanie • podliactvo: dopustiť sa podlosti, podliactva • bezcharakternosť • mrzkosť • nečestnosť • nehanebnosť • nemravnosť • ničomnosť • expr.: naničhodnosť • špina • špinavosť • darebáctvo • lotrovstvo • lotrovina • pejor. oplanstvo • hovor. pejor.: gaunerstvo • hnus • hnusobstvo • hrub. svinstvo
ničomný príd. mravne zlý, podlý, naničhodný: n. človek; n-á morálka (Šolt.);
ničomne prísl.: n. oklamať niekoho;
ničomnosť, -ti ž.
1. podlé správanie, podlosť, naničhodnosť;
2. ničota, prázdnota, bezúčelnosť: Cítiš odrazu ničomnosť celého svojho života. (Chrob.)
ničemnosť p. ničomnosť
ničomnosť ž. (ňičemnosc) 1. podlý čin, zlý skutok: To bola velká ňičomnozď od nás, ke_dzme ho obláli (Lapáš NIT); O každém viéte, jaké ničemnosti stvárá! (Myjava) 2. expr. bieda: Vo veľikej ničomnosci sme za vojni žiľi (Prešov)