ničomník -a mn. -ci m. pejor. ničomný človek, naničhodník, podliak: n. ničomný! nadávka;
ničomnica -e -níc ž.;
ničomnícky príd.
ničomník -ka pl. N -íci G -kov m.
ničomník -ka pl. N -íci G -kov m. pejor. ▶ človek so zlými charakterovými vlastnosťami a bez morálnych zásad konajúci zlo, zlý, nečestný, podlý, ničomný človek, podliak; syn. naničhodník, darebák: neštíti sa ničoho, ten n.; sú to podliaci a ničomníci; ty n. jeden, n. ničomný! nadávky; nemusel si odsedieť ani celý mesiac, n.; Odhalí ho, nájde toho ničomníka, nech by ho to málo stáť čokoľvek. [S. Rakús]; A vše si aj takto vzdychol: - Veru, naučil by som ničomníkov poriadku! [A. Habovštiak] ▷ ničomnica -ce -níc, zried. ničomníčka -ky -čok ž.: och, ty n. nevďačná!; Vykonala si to ty, ničomnica! Bodaj ťa Boh skáral! [K. Lászlová]
naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva
ničomník p. naničhodník
podliak podlý človek (často v nadávke) • nehanebník • expr.: darebák • lump • lumpák • lotor • špinavec • špina • pejor.: naničhodník • ničomník • nehanblivec • mizerák • smrad • hnusoba • hnusota • hnusák • hnusník • oplan • niktoš • pejor. zried. podlina (Jesenská) • hovor. pejor. gauner • expr. zried.: ohavník • ohavec • odporník • hrub.: sviňa • kurva
ničomník, -a, mn. č. -ci m. pejor. nečestný, podlý človek, naničhodník: n. ničomný; Nájdu sa ľudia naničhodníci, ničomníci. (Al.);
ničomnica, -e, -níc ž.;
ničomnícky príd.: n-a duša (Al.);
ničomníctvo, -a str. nečestné, podlé správanie, podlý skutok
ničebník p. ničomník
ničemník p. ničomník
ničomník i ničobník m. (ňičemňík, ničebník) expr. naničhodník: Poslúchaj oca, ňišomňík! (Kociha RS); Ňékerí tí mláďenci sa poránní, ale ňékerí sa strašní ňičomňíci (Golianovo NIT); Te_náz zaťko je velkí ňičobňík, čo ten uš postvárav, to je hrúza! (Lapáš NIT); Takí ničebník prišóv do opce a uš sce roskazuvat (Šípkové PIE); To je ničebník! (Bzince p. Jav. NMV); To je ňičemňík ňičemní! (Bošáca TRČ)
ničomník [-o-, -e-] m pejor naničhodník, darebák: insimulaverit nyczemnykom seu nullias valoris hominem ((BYTČA) 1564); zlorečity a hanbu činity (dielo) ničemnikuw a ssibaluw gest (KoB 1666); caudex: ničemnjk (KS 1763); -ica ž: item ryekla dyewka p. Kajalicžkyna: aha, nicžomnycza stara, zlodegi, cžuo ste nam lesu polamaly; ga mam trpeti pre takowu ničemnicu (KRUPINA 1692); gedna djewka zalubila gedneho mladeho chasnika, ten gu zanechal, ta ničemnica pocala povedat, že gu musi wzat, tenže chasnik ((BATIZOVCE) 18. st)