ničivý príd. kt. ničí, zhubný, skazonosný: n-é zemetrasenie;
ničivo prísl.;
ničivosť -i ž.
ničivo 2. st. -vejšie prísl.
ničivo 2. st. -vejšie prísl. ▶ spôsobujúc veľkú skazu, ujmu, záhubu, ničivým spôsobom, zničujúco: mesto n. zasiahol vodný živel; fetiš, prázdnota n. vplýva, pôsobí na ľudí; Milosrdná lož ubližuje oveľa ničivejšie než nepríjemná pravda. [DF 2001]
ničivý príd. majúci schopnosť ničiť, ničiaci: n-á sila, n-á vojna, n. následok, n-é dieli;
ničivosť, -ti ž.