ničí zám. vymedz. popiera jestvovanie vlastníka al. pôvodcu, nepatriaci nikomu: majetok nebude n.
ničí ničia ničie zám. vymedzovacie adjektívne
ničí ničia ničie zám. vymedzovacie adjektívne ▶ odkazuje na nejestvovanie vlastníka al. pôvodcu; nepatriaci nikomu: čí si? - n.; nestojí o ničiu ľútosť; chodníky sú niekedy akoby ničie, nemá sa kto o ne starať; Čieže je to? Ničie. [V. Šikula]; Ja nie som ničia frajerka, rozumiete, ničia! [I. Kšiňan]; Život si aj tak ide ďalej a nedbá na ničie starosti, žiaľ, biedu... [L. Ballek]; nikoho nepreklal nožom, nevidel ničiu krv [L. Ťažký]
ničí, -ia, -ie zám. privl. nikomu nepatriaci: „Nikdy ja ničia nebudem,“ zalká Boriša. (Tim.)
ničí zám. vymedz. nepatriaci nikomu: Tá zem teraz ňie je ňičia (Ležiachov MAR); To su nišijo zeme (Sirk REV); Číj si ti? - Ňičíj (Bánovce n. Bebr.); Čá je to palacinka? - Ňičá! Do hu zé! (Lapáš NIT); Ňičija noha ňeśmi fkročidz na totu luku! (Kendice PRE); ničijá žena (Lukáčovce HLO)
ničí zám vymedz popiera jestvovanie vlastníka al. pôvodcu, nepatriaci nikomu: mi, niže podepsany dawame na wedomy, že my z nicgeho prisileny, než z nasseg dobreg wole, zostaly sme porukowniczy za hornostriharskeho mlinara Matega (M. KAMEŇ 1726)