Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nezvyklý príd. kniž. nezvyčajný, neobvyklý: n. spôsob; prísť v n-om čase;

nezvykle prísl.;

nezvyklosť -i ž.

nezvyklosť -ti -tí ž.

nezvyklosť -ti -tí ž. trochu kniž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť niečoho, čo je nezvyklé, čo sa vymyká z bežného stavu, čo je iné, než sa obyčajne vyskytuje, neobyčajnosť, nezvyčajnosť, zvláštnosť; syn. neobvyklosť: n. slovného spojenia; n. písomného podávania informácií; n. formy, metódy; n. situácie
2. ▶ neobyčajná, nevšedná vec, niečo neobyčajné, nezvyčajné; syn. neobvyklosť: bola to iba n., vybočenie zo stereotypu; v hre je niekoľko nezvyklostí; Azda na celej tejto skutočnosti a nezvyklosti najzaujímavejšie aj najvzrušujúcejšie bolo to, že strážcovia nemali žiadnu uniformu. [J. Lenčo]

nezvyklý príd. na ktorý nie sme zvyknutí, nezvyčajný, neobvyklý: n. spôsob, n-á situácia, n-é meno, n-é slovo, prísť v n-om čase;

nezvykle prísl.: n. vážna tvár (Jégé); n. mierny hlas (Min.);

nezvyklosť, -ti ž.