neznesiteľný príd. kt. sa nedá zniesť; veľmi nepríjemný: n-á bolesť, n-é pomery; n. človek;
neznesiteľne prísl.: n. odporný;
neznesiteľnosť -i ž.
neznesiteľný -ná -né 2. st. -nejší príd.
neznesiteľný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ (o javoch negatívnych pre človeka) ktorý prekračuje prijateľnú, znesiteľnú mieru a už sa nedá zniesť, vydržať, veľmi veľký, nepríjemný, nezvládnuteľný; op. znesiteľný: neznesiteľná bolesť; neznesiteľná horúčava; n. zápach, hluk; neznesiteľné napätie v rodine; spôsobiť niekomu neznesiteľné utrpenie; doľahol naňho n. pocit osamelosti; v celom dome bolo neznesiteľné ticho; Čím bol jeho plač zúfalejší, tým neznesiteľnejšou sa pre Ondreja stávala situácia. [J. Puškáš]; Táto neistota je pre mňa neznesiteľná, - povedal Ambel a vstal zo stoličky. [S. Rakús] 2. ▶ (o človeku) ktorého možno iba ťažko zniesť, vystáť, strpieť, ktorý vzbudzuje nesympatie, odpor, veľmi nepríjemný, protivný: n. šéf; má neznesiteľnú povahu; celý deň bola mrzutá, neznesiteľná; Film zachytáva všednú nedeľu, ako ju prežívajú Homolkovci - otec, mama, syn, nevesta a dve neznesiteľné vnúčatá. [InZ 2001]
nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vec • nesympatický • zastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odporný • protivný • príkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladu • neznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomery • obávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súper • trápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápne • delikátny • háklivý • chúlostivý • citlivý • expr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosť • nepohodlný • neželaný • nevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažou • nevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotu • nedobrý • nepriaznivý • expr. škaredý • hovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocit • odpudzujúci • nevábny • odpudivý • ošklivý • mrzký • expr.: hnusný • paskudný • potvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robota • nevľúdny • neprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanie • nechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správanie • mrzutý • expr.: sprostý • hlúpy • expr. zastar.: oštarný • obidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavení • zlý • záporný • kniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosť • tiesnivý • omínavý • tienistý • tônistý • zastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky života • expr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíle • expr.: pálčivý • boľavý • bolestný • bolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problém • expr. horúci: prežiť horúce minúty • zried. mrkotný (F. Hečko)
neznesiteľný ktorý sa nedá zniesť, strpieť, vydržať (op. znesiteľný) • neúnosný: neznesiteľná, neúnosná situácia • obrovský • ohromný • nesmierny (veľmi veľký; o javoch pre človeka negatívnych): pocítil neznesiteľnú, obrovskú, nesmiernu bolesť; vonku bola neznesiteľná, ohromná horúčava • neľudský (ľudsky neprijateľný): žiť v neznesiteľných, neľudských podmienkach • expr.: hrozný • strašný • hnusný • ohavný (neznesiteľne zlý): pokladali ho za hrozného, strašného, ohavného človeka (op. dobrého, statočného); vládli tam hrozné, strašné, hnusné pomery (op. vyhovujúce, dobré) • hovor. expr.: zúfalý • príšerný • otrasný: zúfalá, príšerná atmosféra; príšerný, otrasný zápach
p. aj nepríjemný
odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie • nepríjemný • protivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuť • hnusný • ohavný • ohyzdný • zlý (vyvolávajúci hnus al. negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný) • nechutný • nemilý • expr.: bridký • bridivý • neskl.: brid • briď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudia • ošklivý • mrzký • škaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanie • odpudzujúci • odpudivý • nevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý) • nesympatický • antipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvár • neznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomery • slizký: slizká tvár • príkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuť • expr.: obludný • príšerný • hrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvo • zried. sprotivený • pejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opilec • kniž. odiózny: odiózne slová • mrzutý • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia
2. p. opačný 2
neznesiteľný príd. ktorý sa veľmi ťažko dá zniesť, vydržať, pretrpieť; veľmi nepríjemný: n-á bolesť, n. zápach, n-á horúčava; n-á povaha, n. človek;
neznesiteľne prísl.;
neznesiteľnosť, -ti ž.
neznesiteľný i neznesitedelný príd. ktorý sa nedá zniesť: Aká neznesitedlná je tá suseda! (Slizké RS); ňeznesiťelná bolezď (Lapáš NIT); ňezňesiťeľní človek (Hor. Lehota DK, Martin)
neznesiteľný [-ted(e)l-] príd kt. sa nedá zniesť, znášať, veľmi nepríjemný: bremena neznesitedlneho, pod ktere den ode dne vpadowati pocžali, sprostiwsse se (RUŽOMBEROK 1605); newyme samy pro yaku pryčynu na nassich predkuw takowyto weliky osip a takmer neznesitedlny byly nawalyly (KOLAČÍN 1637); intolerabilis: nesnesytedlny, neunesytedlny; bulimia: nesnesytedlny hlad (KS 1763); w tem žalary bude weliky smrad ňezňesytedelny, ktery bude pochadzeti z ohňe syrkoweho (CDu 18. st); -e prísl: intoleranter: nesnesytedlňe (KS 1763); -osť ž nemožnosť niečo zniesť, odpornosť: incompatibilitas: nesnesytedlnosť; intolerantia: nesnesytedlnost (KS 1763); asnaď faless, kminstwý, hlúposť Muhammeda okúsili, asnaď proťiwnosť, ňeznesitedlnosť učeňý geho z rozumem prawím uhlídali? (BR 1785)