neznaboh, neznajboh -a mn. -ovia m. hovor. pejor. neverec, bezbožník
neznaboh, zastaráv. neznajboh -ha pl. N -hovia m. hovor. expr. ▶ kto neverí v Boha; kto porušuje kresťanské morálne zásady (z pohľadu veriaceho človeka, kresťana), bezbožník, neverec: vyčítať niekomu, že je n.; To nie sú takí drotári, čo sa vrátili takí, ako odišli, bohabojní, pevní vo viere, ale neznabohovia. [V. Ferko]; Starý dekan zavŕtal do neznabohov, že vidia iba matériu a chcú obrátiť naruby dvetisíc rokov starú vieru a všetky dobré poriadky sveta. [L. Ballek]; Keby si to ukázala svojmu otcovi, prevrátila by si toho neznajboha. [O. Feldeková]; A čo teba do toho? Si predsa neznajboh. Vlastne, ty nie si ani to. [L. Ťažký]
ateista stúpenec ateizmu • neverec • neveriaci • bezverec: byť presvedčeným ateistom; počet neveriacich klesá • obyč. pejor. bezbožník (z hľadiska veriaceho) • expr. pohan • expr. bohaprázdnik (Timrava) • hovor. expr.: neznaboh • neznajboh
neznaboh, neznajboh p. ateista
neznaboh i neznajboh, -a, mn. č. -ovia m. pejor. (z hľadiska veriacich) človek neveriaci v boha, neuznávajúci náboženstvo, neverec, bezbožník: Jedno pri tebe sa mi nepáči: si neznajboh! (Vans.) Ach, ty neznajboh bezbožnícky! (Heč.);
neznabožský i neznajbožský príd.: neznabožskí profesori (Tat.);
neznabožstvo i neznajbožstvo, -a str. neuznávanie boha, neverectvo
neznaboh i neznajboh m. csl expr. kto neverí v Boha, neverec, ateista, bezbožník: Tod neznaboh ani do kostela nechodží (Kameňany REV); Horňí sused je ňeznaboch (Králiky BB); Ve_to ibaj ňeznajbohové muožu takto na kňazou šimfuvať (Dol. Lehota DK); To je ňeznajboch, ňižd ňeverí (Hliník n. Hron. NB); To je ňeznaboch, ten ťi do kostola ňepóďe (Poľ. Kesov NIT); Čulas, te_noví učitel, to že je neznajbuch, a takého neznajboha dali učit naše ďeťi! (Skalica); Ti neznaboh jeden! (Val. Belá PDZ); Ja za takeho ňeznajboha ňepujdzem, bo bi me pambuch muśel skarac (V. Šariš PRE)