neznámo -a s. v spoj. do n-a, z n-a niečo neznáme a vzdialené: dívať sa do n-a, vynoriť sa z n-a
● → skok do n-a
neznámo -ma s.
neznámo -ma s. 1. ▶ niečo neznáme, nepoznané, vzdialené; neznámy, vzdialený svet: strach, obavy z neznáma; čakalo ich veľké n., neistota, ale i sloboda; Scenár je podkladom pre hru dospelých detí, ktoré si jeho vyzretosť i vôňu neznáma dokážu vážiť. [InZ 2002]; Stretnutie s neznámom vzrušuje. [SP 1966] 2. obyč. v spojeniach do neznáma, z neznáma ▶ na neznáme, vzdialené miesto, nevedno kam al. z neznámeho miesta, nevedno odkiaľ: dívať sa do neznáma; odchádzať, odísť do neznáma; vykročiť na cestu do neznáma; vynoriť sa z neznáma; odkiaľsi z neznáma sa niesla hudba ◘ fraz. krok/skok do neznáma čin s nepredvídateľným, neistým výsledkom
neznámo, -a, 6. p. -e str. obyč. v spojeniach z n-a, do n-a neznáme miesto, niečo neznámeho a súčasne vzdialeného: (Hudba) nesie sa odkiaľsi z neznáma. (Fel.) (Paľko) díva sa kdesi do neznáma. (Fr. Kráľ)
● skok do n-a skutok, ktorého výsledok je nepredvídateľný, neistý