neznámy
I. príd. o kt. sa nič nevie, nepoznaný: n. páchateľ, pôvod; u nás je n.; → hrob N-ho bojovníka, vojaka
II. neznámy m. neznámy človek;
neznáma ž.
1. neznáma žena
2. mat. číslo, kt. treba v rovnici vypočítať
neznáma -mej pl. N -me G -mych ž.
neznáma1 -mej pl. N -me G -mych ž. mat. ▶ číslo, ktoré treba v rovnici al. nerovnici vypočítať: rovnica s jednou neznámou, s dvomi neznámymi ◘ fraz. niečo je veľkou neznámou/veľká neznáma pre niekoho o niečom, čo niekto nepozná, o čom nič nevie al. vie len veľmi málo: Nový Zéland je pre nás veľkou neznámou, veľká neznáma
neznámy2 -meho pl. N -mi G -mych m. ▶ človek, o ktorom sa nič nevie, neznámy, cudzí človek; op. známy: prišli nejakí dvaja neznámi; Neznámy povedal, že videl cez cestu prechádzať päť jeleňov. [M. Zelinka]; Bol zlostný na ňu, na toho neznámeho, na seba, na počasie, na všetko na svete. [I. Izakovič] ▷ neznáma2 -mej pl. N -me G -mych ž. ▶ neznáma, cudzia žena; op. známa: zistili telefónnu búdku, odkiaľ n. volala; Prosím vás..., - začala neznáma s číhavou, azda až priveľmi strojenou usmiatou zdvorilosťou, ktorej chýbala vrúcnosť. [J. Johanides]
neznámy príd.
1. ktorého, ktorý nepoznáme, o ktorom sa nič nevie: n. človek, n. hrdina, n-i ľudia, n. dedič, n. páchateľ; n-a osada, n-a krajina, n-a ulica, n-e mesto; n-a vec; n-a sila, príčina; n. pôvod; hrob N-eho vojaka pamätník na počesť hrdinsky padlých vojakov; hemžili sa známe i neznáme tváre (Urb.) známi i neznámi ľudia; v cudzine, medzi neznámym svetom (Jégé);
2. záhadný, zvláštny, tajomný: pocítia neznámu slasť (Čaj.); do duše lial sa neznámy smútok (Urb.); n-a túžba (Tim.);
3. zried. ktorý sa niekde nevyzná, ktorý nepozná pomery: Mali ho informovať o pomeroch, keďže bol v stolici úplne neznámy. (Jégé);
neznámosť, -ti ž. zastar. nevedomosť, neznalosť (Štúr);
spodst. k 1 neznámy, -eho m. neznámy človek: Neznámy bol v pomykove. (Jil.);
neznáma, -ej ž.
1. neznáma žena: Zacítila k neznámej neskonalú vďačnosť. (Hor.)
2. mat. veličina, ktorú treba určiť z rovnice: rovnica s jednou neznámou