neznámy príd.
1. ktorého, ktorý nepoznáme, o ktorom sa nič nevie: n. človek, n. hrdina, n-i ľudia, n. dedič, n. páchateľ; n-a osada, n-a krajina, n-a ulica, n-e mesto; n-a vec; n-a sila, príčina; n. pôvod; hrob N-eho vojaka pamätník na počesť hrdinsky padlých vojakov; hemžili sa známe i neznáme tváre (Urb.) známi i neznámi ľudia; v cudzine, medzi neznámym svetom (Jégé);
2. záhadný, zvláštny, tajomný: pocítia neznámu slasť (Čaj.); do duše lial sa neznámy smútok (Urb.); n-a túžba (Tim.);
3. zried. ktorý sa niekde nevyzná, ktorý nepozná pomery: Mali ho informovať o pomeroch, keďže bol v stolici úplne neznámy. (Jégé);
neznámosť, -ti ž. zastar. nevedomosť, neznalosť (Štúr);
spodst. k 1 neznámy, -eho m. neznámy človek: Neznámy bol v pomykove. (Jil.);
neznáma, -ej ž.
1. neznáma žena: Zacítila k neznámej neskonalú vďačnosť. (Hor.)
2. mat. veličina, ktorú treba určiť z rovnice: rovnica s jednou neznámou