neznášanlivý príd. kt. sa s nikým neznáša, nezhodne; svedčiaci o tom: n. človek; n-á povaha;
neznášanlivo prísl.;
neznášanlivosť -i ž.: rodinná, národnostná n.
neznášanlivosť -ti ž.
neznášanlivosť -ti ž. 1. (i voči komu, voči čomu) ▶ neschopnosť znášať sa, dobre vychádzať s ľuďmi, rešpektovať názory, presvedčenie iných; nedostatok tolerancie; syn. netolerantnosť, intolerancia; op. znášanlivosť: etnická, rasová, kmeňová, náboženská n.; prejavy neznášanlivosti voči inému národu, etniku; šíriť, vyvolávať n. voči cudzincom, Rómom; n. a sklon k hádkam, to sú črty jeho povahy; Beda, ak takáto alebo podobná citová neznášanlivosť ovláda členov rodiny, prípadne manželov! [Anton Hlinka] 2. i lek. ▶ (i voči čomu) neschopnosť (obyč. organizmu) prijímať, znášať niečo, neprimeraná al. negatívna reakcia na niečo; op. znášanlivosť: n. laktózy, alkoholu, lieku, preparátu; prejavy neznášanlivosti voči určitým potravinám; u niektorých pacientov je typická n. chladu, hluku, slnečného žiarenia; individuálna n. sa môže prejaviť aj po požití jedlých húb; imunologická n. pri krvnej transfúzii
intolerancia neschopnosť dobre sa znášať s ľuďmi, rešpektovať názory iných (op. tolerancia) • netolerantnosť • neznášanlivosť: národnostná, náboženská intolerancia, neznášanlivosť
p. aj neznášanlivosť
neznášanlivosť vlastnosť toho, kto sa nevie zhodnúť s niekým (op. znášanlivosť): neznášanlivosť je príčinou zla • hádavosť (vlastnosť toho, kto sa rád háda) • hašterivosť (vlastnosť toho, kto sa rád al. často hašterí) • škriepnosť • škriepivosť • škrieplivosť (vlastnosť toho, kto sa rád škriepi): bola známa svojou škriepnosťou, škriep(l)ivosťou • kniž.: intolerancia • intolerantnosť • netolerantnosť (op. tolerancia, tolerantnosť): náboženská intolerancia, intolerantnosť • kniž. svárlivosť
škriepnosť vlastnosť toho, kto sa rád hašterí, škriepi • škriepivosť • škrieplivosť: škriepnosť, škriepivosť, škrieplivosť má v povahe • hašterivosť • hádavosť • kniž. svárlivosť: s hašterivosťou, s hádavosťou, so svárlivosťou ďaleko nedôjdeš • neznášanlivosť (prejavujúca sa škriepením)
neznášanlivý príd. ktorý sa nevie zhodnúť s niekým, nevie strpieť iného, ktorý sa ľahko poháda: „Nazlosť ho nejako!“ pošepla jej neznášanlivá Anča. (Tim.); n-á povaha (Karv.);
neznášanlivosť, -ti ž.: národnostná náboženská n.
neznášanlivosť ž. nedostatok znášanlivosti, nezhoda: Medzi nima je velká neznášenlivošč (Kameňany REV)
neznášanlivosť [-še(n)-] ž nedostatok zhody, znášanlivosti: neb w prawde strom tento ke wssem podobnym kacirskym hadum stromu gesene antipaticku neznassenlivost ma (DuH 1726); dwognásobná múže býti nesnásseliwost: cyrkewnj a politycká (StN 1785)