nezištný príd. kt. nie je upriamený na zisk, výhody, nesebecký, obetavý; svedčiaci o tom: n. priateľ; n-á pomoc;
nezištne prísl.;
nezištnosť -i ž.
nezištnosť -ti ž.
nezištnosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, čie konanie je nezištné, nie je upriamené na vlastný prospech, zisk al. osobné výhody, nesebeckosť, obetavosť; op. zištnosť: úprimná n. darcu; n. jeho počinov; v slovenských rozprávkach sa často stretneme s cnosťami ako viera, láska, pokora, n., vďačnosť; Pod jeho veselou, zdanlivo rozmarnou a rozpustilou povahou sa skrýva chrabré srdce a bezhraničná čestnosť a nezištnosť. [J. Lenčo]
nezištný príd. ktorý nie je ziskuchtivý, nie sebecký, obetavý, dobroprajný: n. človek, poskytovať niekomu n-ú pomoc, n-é priateľstvo, n-á spolupráca, n-é vlastenectvo;
nezištnosť, -ti ž.