nezdvorilý príd. nedodržiavajúci pravidlá spoloč. správania, zásady zdvorilosti, neúctivý, neslušný: n-á mládež; n-é správanie;
nezdvorilo prísl.: n. odpovedať;
nezdvorilosť -i ž.
nezdvorilosť -ti -tí ž.
nezdvorilosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, kto je nezdvorilý, kto nepostupuje podľa pravidiel spoločenského správania; nedostatok zdvorilosti, slušnosti, úcty; syn. neúctivosť, neúcta; op. zdvorilosť: n. pracovníka, predavača; žasnúť nad toľkou nezdvorilosťou mladých ľudí; neodpovedať na pozdrav je prejavom nezdvorilosti 2. ▶ skutok odporujúci pravidlám slušného správania, zdvorilosti, prejav nedostatku úcty, nezdvorilé, neslušné správanie, slová, reči: vyhnúť sa protokolárnym nezdvorilostiam; prepáčiť, odpustiť niekomu n.; dopustiť sa hrubej nezdvorilosti voči hostiteľovi, voči dáme; vymýšľa rôzne malicherné urážky, nezdvorilosti; bozkávanie na ulici Japonci považujú za n.; Nemrzela ho vlastná nezdvorilosť, skôr bol hrdý, že sa mu podarilo položiť otázku. [P. Vilikovský]
neúcta nedostatok úcty • neúctivosť: neúcta, neúctivosť k starším • nepozornosť • nezdvorilosť: nezdvorilosť mladých ľudí • opovrhnutie (neúcta spojená s pohŕdaním): prejav opovrhnutia • dešpekt: pozrel sa naňho s dešpektom
nezdvorilosť p. neúcta
nezdvorilý príd. ktorý nie je zdvorilý; neslušný, nevychovaný, neúctivý: n-é panstvo (Jégé); n. výrok (Podj.); n-é odvrknutie (Tim.);
nezdvorilo/-e prísl.;
nezdvorilosť, -ti ž.