nezaujatý príd. nestranný, objektívny: n. pozorovateľ;
nezaujato, nezaujate prísl.;
nezaujatosť -i ž.
nezaujatosť -ti ž.
nezaujatosť -ti ž. 1. ▶ nezaujatý, nestranný postoj, neprikláňanie sa ani k jednej zo strán; nepodliehanie istej zaujatosti, objektivita; syn. nestrannosť, nepredpojatosť; op. zaujatosť: predstieraná n.; sila dokumentaristickej nezaujatosti; zachovať si osobnú n.; chýba nadhľad a n.; spochybňovať n. súdov; každá výpoveď má právo na rovnakú pozornosť a nezaujatosť [J. Lenčo] 2. ▶ neprejavenie záujmu o svoje okolie, o okolité dianie, nezáujem, ľahostajnosť: chvíľková n.; rozprávať o všetkom s akousi nezaujatosťou; Dráždil ho pokoj a nezaujatosť, s akou toto dievča žilo. [A. Hykisch]
neutralita neprikláňanie sa ani k jednej zo (sporných) stránok • neutrálnosť: zachovávať neutralitu, neutrálnosť • nestrannosť: nestrannosť kritiky • nezaujatosť (op. zaujatosť): nezaujatosť pozorovateľov • objektivita (op. subjektivita) • objektívnosť (op. subjektívnosť): objektivita, objektívnosť sudcu • spravodlivosť (nestranné, objektívne hodnotenie iných): bol známy svojou spravodlivosťou
nezaujatosť p. neutralita
objektívnosť nezaujaté, nestranné hodnotenie, pristupovanie (op. subjektívnosť) • objektivita • objektivizmus: objektívnosť, objektivita vo vede je nevyhnutná; pri rozhodovaní zachovať objektivizmus • nezaujatosť • nestrannosť • neutralita: nezaujatosť sudcov • vecnosť • pravdivosť • hodnovernosť (pridŕžanie sa faktov)
nezaujatý príd. nie zaujatý, nestranný, nepredpojatý, objektívny: n. človek, poslu-cháč, pozorovateľ;
nezaujato i nezaujate prísl.;
nezaujatosť, -ti ž.