nezaujatý príd. nestranný, objektívny: n. pozorovateľ;
nezaujato, nezaujate prísl.;
nezaujatosť -i ž.
nezaujato, nezaujate 2. st. -tejšie prísl.
nezaujato, nezaujate prísl. 1. 2. st. -tejšie ▶ vyznačujúc sa objektívnosťou, nestranným postojom, nepodliehajúc istej zaujatosti, objektívne; syn. nestranne, nepredpojato; op. zaujato: vyjadriť sa k problému n. a objektívne; rozmýšľať pokojne a n.; iní môžu vidieť problém inak a nezaujatejšie 2. ▶ bez prejavenia záujmu o svoje okolie, o okolité dianie, s nezáujmom; syn. ľahostajne, nevšímavo; op. zaujato: tváriť sa n.; Ján nezaujato jedol a hľadel pomedzi stĺpy verandy. [L. Ballek]
nezaujatý príd. nie zaujatý, nestranný, nepredpojatý, objektívny: n. človek, poslu-cháč, pozorovateľ;
nezaujato i nezaujate prísl.;
nezaujatosť, -ti ž.