nezaujatý príd. nestranný, objektívny: n. pozorovateľ;
nezaujato, nezaujate prísl.;
nezaujatosť -i ž.
nezaujatý -tá -té 2. st. -tejší príd.
nezaujatý -tá -té príd. 1. 2. st. -tejší ▶ vyznačujúci sa nestranným, objektívnym postojom, nenadržiavajúci ani jednej zo strán; svedčiaci o tom, objektívny; syn. nestranný, nepredpojatý; op. zaujatý: n. čitateľ, divák; spoľahlivý a n. svedok nehody; n. prístup, pohľad; vyjadrenie nezaujatého pozorovateľa, odborníka; má na veci triezvejší a nezaujatejší pohľad; Chcel som byť objektívny, spravodlivý a nezaujatý. [B. Šikula] 2. ▶ neprejavujúci záujem o svoje okolie, o okolité dianie; svedčiaci o tom, ľahostajný: náhodný, n. okoloidúci; neosobný, n. hlas spolucestujúceho; sedí zamyslene, s nezaujatým výrazom tváre
neosobný 1. ktorý nie je zaťažený osobným postojom, ale sa opiera o skutočnosť (op. osobný) • objektívny (op. subjektívny) • vecný: neosobný, objektívny názor; objektívna, vecná kritika • nezaujatý • nestranný (obyč. v záujme spravodlivosti; op. zaujatý, neobjektívny): zachovať si nezaujatý, nestranný postoj voči opozícii; nezaujaté, nestranné hodnotenie • neutrálny • indiferentný • hovor. nezaťažený (nie jednostranne kladný al. záporný): k sporu iných zaujímal neutrálne, indiferentné stanovisko; hovoril to indiferentným tónom; aj voči neprajníkom zostal nezaťažený • odosobnený (zbavený osobných záujmov al. zaujatia): zostať v spore neosobný, odosobnený • všeobecný (nie vlastný, ale vyjadrujúci názory, postoje a pod. mnohých): jeho kritika mala neosobný, všeobecný ráz; tlmočil všeobecnú mienku
2. p. strohý 3, odmeraný 1
nestranný ktorý nikomu nenadŕža; svedčiaci o tom • nezaujatý (op. zaujatý): nestranný, nezaujatý posudzovateľ diela; nestranné, nezaujaté hodnotenie • nepredpojatý (ktorý niečo, niekoho neodsudzuje vopred; op. predpojatý): nepredpojatý rozhodca • objektívny • vecný (zodpovedajúci skutočnosti; op. subjektívny): objektívny súd; objektívna, vecná argumentácia; vecná kritika • neutrálny • indiferentný (nenadŕžajúci ani jednej strane, obyč. v spore; op. jednostranný): neutrálny politik; zaujať neutrálny, indiferentný postoj • odosobnený (zbavený osobného záujmu al. zaujatia): odosobneným hlasom čítať rozsudok • spravodlivý (ktorý koná, je v súlade so spravodlivosťou; op. nespravodlivý): spravodlivý sudca, spravodlivý rozsudok
nezaujatý p. nestranný
spravodlivý 1. ktorý nestranne hodnotí, rešpektuje právo iných; svedčiaci o nezaujatosti v hodnotení (op. nespravodlivý) • objektívny (op. subjektívny): spravodlivý, objektívny rozhodca; spravodlivé, objektívne hodnotenie • nestranný • nezaujatý • nepredpojatý (ktorý nikomu nenadŕža, nič neuprednostňuje): nestranný sudca; nezaujaté rozhodnutie; nezaujatá, nepredpojatá kritika • pravdymilovný: spravodlivý, pravdymilovný človek
2. ktorý je v súlade so spravodlivosťou (op. nespravodlivý) • odôvodnený • oprávnený: stihol ho spravodlivý, odôvodnený, oprávnený trest • opodstatnený • správny • primeraný: opodstatnené požiadavky; správne, primerané ocenenie • dobrý: bojovať za dobrú vec • expr.: svätý • presvätý: vzplanúť svätým, presvätým hnevom
3. p. pravý 1
nezaujatý príd. nie zaujatý, nestranný, nepredpojatý, objektívny: n. človek, poslu-cháč, pozorovateľ;
nezaujato i nezaujate prísl.;
nezaujatosť, -ti ž.