nezamestnaný
I. príd. kt. je (nedobrovoľne) bez zamestnania, kt. nemôže získať prácu: n-í robotníci;
nezamestnanosť -i ž. stav al. výskyt nezamestnaných: rast n-i; n. klesá
II. nezamestnaný m. kto je (nedobrovoľne) bez práce: podpora n-ým
nezamestnanosť -ti ž.
nezamestnanosť -ti ž. i ekon. ▶ stav, keď sa niektorí ľudia v produktívnom veku ocitli bez práce a nemôžu ju získať; počet nezamestnaných osôb v pomere k počtu práceschopných obyvateľov: dlhodobá, rastúca n.; vysoká, nižšia n.; n. mládeže, žien; miera nezamestnanosti; poberatelia podpory v nezamestnanosti; dávka v nezamestnanosti vyplácaná po splnení zákonných podmienok zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti a slúžiaca na zabezpečenie príjmu poistenca, ktorý je zbavený možnosti pracovať; znižovať, riešiť n.; n. vzrastá, klesá
nezamestnaný príd. ktorý nemá zamestnanie, ktorý je bez práce;
spodst. nezamestnaný, -ého m. (v kapitalizme) človek bez práce, bez zárobku;
nezamestnanosť, -ti ž. v kapitalizme stav ľudí nemajúcich trvalý zárobok; výskyt nezamestnaných
nezamestnanosť ž. (nezamesknanos) výskyt nezamestnaných, stav človeka bez pracovnej príležitosti: Dakodi bula velká nezamesknanos (Rochovce ROŽ); F tricátém roku začau̯a nezamestnanost (Záh. Ves MAL); Ešče že téj najvaččiéj nezamesnanosťi ždi nákú korunu nebohí vitúkel (Skalka n. Váh. TRČ); Dakedi bula preveľika ňezamesnanojs (Vranov)