nezákonný príd. kt. je v rozpore so zákonom, protiprávny, nelegálny: n. postup;
nezákonne prísl.;
nezákonnosť -i ž.
nezákonnosť -ti -tí ž.
nezákonnosť -ti -tí ž. i práv. 1. iba sg. ▶ vlastnosť al. stav niečoho, čo je v rozpore so zákonom, s právom; syn. protiprávnosť, protizákonnosť; op. zákonnosť: n. postupov; n. väzby, demonštrácie; dôkaz nezákonnosti vojenskej operácie 2. ▶ nezákonný čin, jav: dopustiť sa nezákonnosti; bojovať proti korupcii a nezákonnostiam; odhalenie stalinských nezákonností
nezákonný príd. nezodpovedajúci zákonu, ktorý je v rozpore so zákonom; zákonom neprípustný, nezákonitý: n-é opatrenie, n. postup, n. prostriedok, čin; n-é manželstvo (Vaj.);
nezákonnosť, -ti ž.