nevychovaný príd. kt. nemá (dobré) spôsoby, neslušný: n. uličník;
nevychovane prísl.;
nevychovanosť -i ž.
nevychovanosť -ti ž.
nevychovanosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, kto nedodržiava základné pravidlá spoločenského správania, kto je nevychovaný; syn. neslušnosť: n. a rozmaznanosť niektorých detí; kultúrna n. obyvateľstva; Krúti hlavou, no usmieva sa, akoby sa naoko pohoršoval nad nevychovanosťou mládeže. [P. Rankov] 2. ▶ porušovanie základných pravidiel spoločenského správania, nedostatok výchovy, neslušné správanie; syn. neslušnosť; op. vychovanosť, slušnosť: prehrešil sa voči nemu hrubou nevychovanosťou; rozum zastáva nad toľkou nevychovanosťou; mnohí ľudia považujú ruku vo vrecku za n. a nedostatok úcty
nevychovaný príd. spoločenský neslušne, hrubo sa správajúci: n. chlapec, n. mládenec;
nevychovane prísl.: n. kričať (Jil.);
nevychovanosť, -ti ž.